Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), okrem typických spôsobov nadobúdania vlastníctva k veci podľa § 132 OZ (napr. na základe zmluvných typov ako kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod., či na základe zákona – dedenie a pod.) upravuje aj špecifický spôsob získania vlastníctva k veci – vydržanie. Vydržanie je upravené v § 134 OZ. Ide o inštitút v minulosti aj v súčasnosti často využívaný a treba povedať, že aj často zneužívaný (najmä osvedčenia o vydržaní cestou notárskych zápisníc).
§ 134 OZ znie: „(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.“
Vydržať možno ako nehnuteľnú vec, tak aj vec hnuteľnú. Rozdiel pri vydržaní hnuteľnej a nehnuteľnej veci je v dĺžke vydržacej doby.
Predpoklady vydržania sú:
a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba, čo zahŕňa aj existenciu nadobúdacieho titulu, c) uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá.
A) Spôsobilým predmetom vydržania je to, čo podľa zákona je možné držať a aj vydržať a teda, čo môže takýmto spôsobom nadobudnúť každý občan, prípadne iný subjekt. Môže to byť nehnuteľnosť (stavba, pozemok), ale aj hnuteľnosť (auto, nábytok, stroj, kniha a pod.). Z vydržania sú vylúčené určité veci, ako napríklad veci, ktoré môže vlastniť len štát – nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky (Článok 4 Ústavy). Podľa čl. 20 Ústavy môže byť z vydržania vylúčený určitý majetok aj zákonom. Pokiaľ teda vec, ktorú chcem nadobudnúť vydržaním, nie je z vydržania vylúčená, môžem sa takýmto spôsobom stať jej vlastníkom.
B) Oprávnenou držbou rozumieme držbu veci vo vedomí, že som vlastníkom držanej veci. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.“ Uvedené ustanovenie však pojednáva len o „jednoduchej“ držbe, pričom na vydržanie je potrebná držba oprávnená. Oprávnenou držbou sa rozumie vyššia úroveň držby veci a to podľa § 130 ods. 1 OZ, „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“ Oprávnenou držbou sa teda rozumie držba veci, pri ktorej je držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že vec drží ako jemu vlastnícky patriacu. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, ale táto jeho dobrá viera v tom, že mu vec patrí, musí byť založená na objektívnych okolnostiach. Držbou sa nerozumie faktické užívanie veci výhradne držiteľom, t.j. nemusí ju sám užívať, ale je možné, že vec držiteľ ako svoju zverí inému – napr. ju dá držiteľ dá družstvu do užívania (nájomnou zmluvou a pod.). Do podmienky oprávnenosti držby sa zahŕňa aj existencia nadobúdacieho titulu pri vstupe do držby. Nie je možné vydržať vec len samotnou držbou veci bez právneho titulu. To značí, že ak napr. užívam cudzí pozemok (ak by som aj bol v dobrej viere, že mi patrí), avšak neexistuje u mňa žiaden nadobúdací titul, nemôže dôjsť k vydržaniu. Takto potom možno držať vec aj po dobu presahujúcu povinnú vydržaciu dobu, ale k vydržaniu v skutočnosti nikdy nedôjde. Nadobúdací titul nemusí byť platný, musí ale existovať (napr. kúpna zmluva, dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva, darovacia zmluva, zmluva o dielo a pod.). Pri hnuteľných veciach je možné pripustiť aj nadobúdací titul, ktorý nebude v písomnej podobe (zmluva ústna, či zmluva konkludentne uzavretá a pod). Pri nadobúdaní nehnuteľností sa už v súčasnosti podľa jednotnej judikatúry súdov nepripúšťa možnosť splnenia podmienok vydržania bez existencie písomného nadobúdacieho titulu (napr. písomnej zmluvy).
C) Vydržacia doba je pri nehnuteľnostiach 10 rokov a pri hnuteľných veciach 3 roky. Podľa § 134 ods. 1 OZ, „Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.“ Počas celej tejto doby musí byť splnená podmienka oprávnenej držby, t.j. počas tejto doby musí byť držiteľ nepretržite v dobrej viere, že vec mu patrí. Do tejto vydržacej doby je možné započítať aj vydržaciu dobu, ktorá plynula právnemu predchodcovi (napr. vec začal držať otec a po jeho smrti jeho syn – vydržacia doba oboch sa teda sčíta).
Pri splnení všetkých vyššieuvedených podmienok, z ktorých ani jedna nesmie chýbať, sa stáva držiteľ vlastníkom veci.