Zásada, že pri oceňovaní vecí, ktoré patria do vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva, sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ale z jej ceny v dobe, keď sa vykonáva vyporiadanie, platí v prípade, že ide o vec, ktorú užíval na základe dohody ten účastník, ktorému je prikazovaná, alebo ju užívali obidvaja a nedošlo k jej nadmernému, mimoriadnemu opotrebeniu či poškodeniu.“
Prvostupňový súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), v Českej republike společné jmění manželů – SJM, tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného pripadli nehnuteľnosti – dom na pozemku parc. č. 374 spolu s týmto pozemkom a pozemok parc. č. 375/5 v celkovej hodnote 5 mil. Kč a zároveň uložil žalovanému vyplatiť žalobkyni na vyporiadanie jej podielu sumu 1.266.137,-Kč. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd zmenil tento rozsudok a do výlučného vlastníctva žalovaného síce prikázal tie isté nehnuteľností, ale v celkovej hodnote 3.800.000,-Kč a určil, že žalovaný nadobudol hodnotu vo výške 1.667.037,90 Kč. Zároveň určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 666.137,-Kč na vyrovnanie jej podielu. Odvolací súd sa zaoberal hlavnou spornou otázkou medzi účastníkmi a to správnosťou určenia výšky obvyklej hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania spoločného imania manželov (u nás BSM) a svoje rozhodnutie založil na týchto dôvodoch: „Doplnil dokazovanie znaleckým posudkom na súčasnú obvyklú cenu nehnuteľností v stave ku dňu zániku SJM a rozvodu manželstva, t.j. k 29.4.2010. Znalec stanovil obvyklú cenu nehnuteľností vo výške 3 800 000,-Kč; pritom vychádzal zo stavu nehnuteľností v dobe ocenenia; sú neobývané a neudržiavané, v súčasnej dobe nie je o porovnateľné objekty záujem, aj keď ich účastníci ponúkali k predaju aj prostredníctvom realitnej kancelárie. Pri stanovení obvyklej ceny odvolací súd prihliadal aj na to, že spoločný majetok majú obaja manželia užívať a udržiavať spoločne a v danom prípade sa žalobkyňa z domu odsťahovala, nehnuteľnosti užíval žalovaný, aj keď len jemu nemožno klásť za vinu ich súčasný zanedbaný stav, pretože nie je zrejmé, že by žalobkyňa vykonávala obvyklú správu predmetných nehnuteľností a dbala o ich údržbu a o zlepšenie ich stavu; pritom uvedené povinnosti ťažia oboch spoluvlastníkov. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že nehnuteľnosti sú ťažko predajné a stanovil ich cenu sumou 3 800 000,-Kč, čím znížil pôvodnú cenu 5 000 000,-Kč, z ktorej vychádzal súd prvého stupňa. Vzhľadom k vyššieuvedenému sa znížila aj hodnota majetku nadobudnutého žalovaným a v dôsledku toho aj výška vyporiadacieho podielu na sumu 666 137,-Kč.“ Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie. Najvyšší súd zrušil rozhodnutia súdov obidvoch stupňov z týchto dôvodov: „Pretože obsahom dovolania je vyporiadanie spoločného imania manželov (BSM v SR), zaniknutého pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 89/2012 Sb. občanský zákonník (v ČR je od 1.1.2014 účinný nový Občiansky zákonník, predkladané rozhodnutie sa však týka predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá bola prakticky zhodná s úpravou v Slovenskej republike, pozn. autora), postupoval dovolací súd pri posúdení tejto otázky podľa zák. č. 40/1964 Sb., občanského zákonníku – ďalej len ´obč. zák.´. Zánik spoločného imania a jeho vyporiadanie nie je možné od seba oddeliť; ide o dve právne skutočnosti pôsobiace postupne (sukcesívne – k tomu viď napr. Knapp. V., Luby, Š., a kol.: Československé občanské právo. Orbis Praha 1974, díl I., s. 111), pričom k vyporiadaniu nemôže dôjsť bez predchádzajúceho zániku SJM (BSM). Preto sa vyporiadanie SJM (BSM) riadi tým istým právnym režimom, ako jeho zánik, ak zákon nestanoví výslovne niečo iné (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu zo dňa 29.4.2015, sp. zn. 22 Cdo 3779/2014, a zo dňa 3.6.2015, sp. zn. 22 Cdo 4726/2014). V danej veci pri ocenení vyporiadavanej nehnuteľnosti súd vychádzal zo záverov znalca Ing. Ivana Čipery; ten na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že ´vzhľadom k súčasnému stavu nehnuteľností a vzhľadom k súčasným cenám činí obvyklá cena nehnuteľností 3 800 000,-Kč´ (č.l. 568). V rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 7.12.1999, sp. zn. 2 Cdon 2060/97, publikovanom pod č. 11/2001 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, sa s odkazom na staršiu judikatúru uvádza: ´Pri stanovení ceny veci pre účely vyporiadania bezpodielového spolvulastníctva manželov vychádza z ceny veci v dobe vyporiadania, avšak z jej stavu v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov´. Napriek tomu Najvyšší súd v tomto rozhodnutí poznamenal: ´Ak nejde o prírastky veci, je možné z uvedenej zásady, s ohľadom na právny režim vecí, ktoré sú v zaniknutom, avšak doposiaľ nevyporiadanom BSM, pripustiť v zásade dve výnimky. Prvou z nich je pokles ceny veci v dôsledku jej neudržiavania a neužívania obidvomi účastníkmi (pokiaľ pravdaže tento stav nezavinil výlučne jeden z nich) – porovnaj rozhodnutie publikované pod č. 23 Bulletinu bývalého Najvyššieho súdu z roku 1989. Druhou je potom prípad, keď by cena veci vzrástla jej zhodnotením zo zdrojov BSM, napr. v dôsledku investícií zo spoločných úspor účastníkov.´ Nadmerné poškodenie predstavuje výrazný kvantitatívny či kvalitatívny zásah do postaty veci, v ktorého dôsledku dôjde k výraznému zníženiu jej hodnoty; o to spravidla nepôjde, ak zníženie ceny je nižšie než 10 % (v porovnaní s cenou, ktorá by bola dosiahnutá nebyť poškodenia či opotrebenia); vždy je nutné prihliadnúť k okolnostiam konkrétneho prípadu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 22 Cdo 3711/2011). Vychádzať pri ocenení zo stavu v dobe zániku SJM (BSM) tak nie je možné ani v prípade, že vec bola poškodená či zničená živelnou pohromou, bez zavinenia niektorého z účastníkov. Uvedený názor potom Najvyšší súd ČR upresnil v rozsudku zo dňa 14.2.2008, sp. zn. 22 Cdo 3285/2007, publikovanom v Právních rozhledech č. 11/2008, takto: ´Zásada, že pri oceňovaní vecí, ktoré patria do vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva, sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ale z jej ceny v dobe, keď sa vykonáva vyporiadanie, platí v prípade, že ide o vec, ktorú užíval na základe dohody ten účastník, ktorému je prikazovaná, alebo ju užívali obidvaja a nedošlo k jej nadmernému, mimoriadnemu opotrebeniu či poškodeniu´ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.1.2011, sp. zn. 22 Cdo 1068/2008). V prejednávanej veci užíval nehnuteľnosť po zániku spoločného imania (a nebolo zistené, že by išlo o užívanie úplné) len žalovaný; žalobkyňa sa odsťahovala v roku 2009 a súd prvého stupňa v rozsudku z 10.4.2013 uviedol, že nehnuteľností ´do súčasné doby boli užívané žalovaným´; odvolací súd už uvádza, že nehnuteľnosti sú ´neobývané a neudržiavané´. Za tejto situácie malo byť naisto určené, dokedy žalovaný nehnuteľnosti užíva a či a kedy k ´nadmernému, mimoriadnemu´ zhoršeniu ich stavu došlo; pokiaľ azda v tejto súvislosti strany nesplnili povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, mali dostať od súdu poučenie v zmysle § 118a ods. 1 o. s. ř. Ak to bolo tak, že fyzický stav nehnuteľností sa podstatne zhoršil v dobe, keď ich výlučne užíval žalovaný, mal by v zásade niesť dôsledky tohto stavu a nehnuteľnosť by sa pre účely vyporiadania SJM (BSM) mala oceniť podľa stavu v dobe zániku SJM (BSM). Pravdaže ani v prípade, že žalobkyňa nehnuteľnosť už neužívala, nie je vylúčené, že aj ona sa mohla podieľať na zhoršení jej stavu. K takémuto záveru však nemožno dôjsť len na základe všeobecného konštatovania, že aj ona mala spoločný majetok užívať a udržiavať (§ 145 ods. 2 obč. zák.); ak nehnuteľnosti užíval bezodplatne (a zatiaľ nebol zistený opak) žalovaný, bola ich bežná údržba na ňom, ibaže by boli preukázané či vyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by takúto starostlivosť bolo možné v konkrétnom prípade požadovať aj od žalobkyne. Ak azda neskoršie nehnuteľnosti opustil aj žalovaný, bude potrebné zvážiť, či a aké opatrenia, a to aj vzhľadom na žalobkyňu vykonal, a podľa toho zvážiť mieru zodpovednosti strán za výsledný stav. Ak súd dôjde k záveru, podloženému konkrétnymi skutočnosťami, že na tomto stave mala nezanedbateľný podiel aj žalobkyňa, resp. (hypoteticky) že ho nemožno pričítať žiadnemu z účastníkov, ocení nehnuteľnosti podľa ich stavu v dobe vyporiadania; pokiaľ by išlo o stav pričítateľný len žalovanému, nehnuteľnosti by sa ocenili podľa stavu v dobe zániku SJM (BSM). Ak odvolací súd v danej veci opomenul vyššieuvedenú judikatúru a bez toho, aby zistil podmienky pre uplatnenie výnimky z judikatúrneho pravidla o oceňovaní pre účely vyporiadania SJM (BSM), ocenil nehnuteľnosti podľa stavu v dobe vyporiadania SJM (BSM), spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241a ods. 1 o.s.ř.“ Vo vzťahu k návrhu žalovaného na rozloženie plnenia na splátky dovolací súd uviedol: „Návrh na rozloženie plnenia na splátky bude môcť uplatniť v ďalšom konaní; v tejto súvislosti Najvyšší súd ČR odkazuje na svoje rozhodnutie zo dňa 28.1.2015, sp. zn. 22 Cdo 3781/2012 (viď napr. www.nsoud.cz) a ďalšiu judikatúru tam uvedenú, ktorá sa zaoberá aj problematikou prostriedkov na vyplatenie vyporiadacieho podielu.“ K spôsobu vyporiadania sa na záver vyjadril takto: „Súd prvého stupňa pri zvažovaní spôsobu vyporiadania prihliadne aj na právny názor, ktorý Najvyšší súd ČR vyslovil v rozsudku zo dňa 17.12.2013, sp. zn. 22 Cdo 2846/2012. Súd prvého stupňa síce správne poukázal na skutočnosť, že prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva by v tejto veci viedlo k ďalšiemu sporu o jeho zrušenie a vyporiadanie, avšak vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že v takomto spore by už súd mohol nariadiť predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov (§ 142 ods. 1 obč. zák., posledná veta), čo s prihliadnutím na konkrétne majetkové pomery účastníkov môže predstavovať najprimeranejšie riešenie ich situácie. Pravdaže je potrebné účastníkov upozorniť, že dohodou alebo súdnym zmierom by sa vyhli ďalšiemu, potenciálne dlhému a nákladnému sporu so zatiaľ neistým výsledkom.“