Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 2/2006 zo dňa 1.11.2009, zverejnenom aj v časopise ZSP (Zo súdnej praxe) vydanie 6 ročník 2009 str. 202 pod č. 61/2009:
Dohoda, ktorej skutočným zmyslom je – bez ohľadu na jej skutočné označenie – dojednanie tzv. prepadnej zálohy (uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva), je v rozpore s účelom záložného práva takže taká zmluva je pre rozpor s účelom zákona neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Záložné právo totiž slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Záložné právo tak umožňuje záložnému veriteľovi, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky, ak ho riadne a včas neuspokojil dlžník, a to z výťažku predaja zálohy.
Preto kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá s cieľom, aby pohľadávka veriteľa bola v prípade, že nebude dlžníkom vyrovnaná, uspokojená tým, že na veriteľa prejde vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy (k prepadnej zálohe), je neplatná.
Z odôvodnenia:
Zo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že V. T., (žalovaný), súkromný podnikateľ s obchodným názvom T. so sídlom v N. uzavrel 22. marca 2000 so S. B., Š. Z. (otcom žalobkyne) a J. R. zmluvu o pôžičke peňazí v sume 400 000 Sk. V článku 3. zmluvy o pôžičke bolo dohodnuté, že na zabezpečenie pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva uzatvorí záložca – Š. Z. zmluvu o záložnom práve na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území H., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 864. Žalovaný, ako záložný veriteľ a Š. Z. ako záložca uzavreli zmluvu o záložnom práve ešte v deň uzavretia zmluvy o pôžičke. V tento deň menovaní napokon uzavreli aj kúpnu zmluvu, podľa ktorej predávajúci Š. Z. predal kupujúcemu V. T. súkromnému podnikateľovi, nehnuteľnosti v kat. území H., zapísané na liste vlastníctva č. 864 ako parc. č. 344 – zastavaná plocha vo výmere 470 m2 spolu s rodinným domom súp. č. 1494, parc. č. 345 – zastavaná plocha vo výmere 36 m2 a parc. č. 346 – záhrada vo výmere 358 m2 za kúpnu cenu 1 000 Sk. V bode VI. kúpnej zmluvy sa strany dohodli, že „zmluva ma charakter právneho úkonu s odkladacou podmienkou“ s tým. že právne následky zmluvy nastanú až splnením podmienky, že dlžníci zo zmluvy o pôžičke peňazí nesplnia svoj dlh a dostanú sa s ním do omeškania s jeho splnením. V prípade splnenia uvedenej podmienky, veriteľovi vzniklo právo „predložiť kúpnu zmluvu na vkladové konanie“. Predávajúci pritom splnomocnil kupujúceho na podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a na zastupovanie v konaní o tomto návrhu. Z kontextu uvedených zmlúv a z výpovedí svedkov S. B. a J. R. na pojednávaní súdu prvého stupňa 11. decembra 2003, ale aj žalovaného na tomto pojednávaní, vyplýva, že kúpna zmluva z 22. marca 2000 ako aj zmluva o záložnom práve z toho istého dňa, bola uzavretá na účely zabezpečenia zmluvy o pôžičke a že realizáciou dohodnutého zabezpečenia malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k zálohe na zástavného veriteľa, teda k prepadnutiu zálohy. So zreteľom na zabezpečovaciu funkciu záložného práva sa nepripúšťa prepadný účinok záložného práva. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci (§ 151a ods. 1 OZ, resp. aj § 151f ods. 1 OZ). Zmluva, ktorej skutočným zmyslom (účelom) je uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že založená vec (nehnuteľnosť) prechádza do jeho vlastníctva, je v rozpore s účelom záložného práva upraveného zákonom (§ 552 OZ v spojení s § 151a až § 151j OZ v znení platnom v čase uzavretia zmlúv). Preto „kúpna zmluva“, ktorá bola uzavretá, aby pohľadávka záložného veriteľa mohla byť v prípade, že ju dlžník neuspokojí, uspokojená tým, že na veriteľa prejde vlastníctvo predmetu „kúpy“, je neplatná, pretože obchádza zákon (§ 39 OZ). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami osebe neodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu (in fraudem legis). Na tomto závere nič nemení, že podľa § 553 ods. 1 OZ môže byť splnenie záväzku zabezpečené prevodom práva dlžníka na veriteľa (tzv. zabezpečovacím prevodom práva). O zabezpečovací prevod práva ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (napríklad vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom tak dochádza k zmene v subjekte práva do momentu splnenia záväzku (v prípade jeho splnenia sa obnovuje pôvodný stav). V prejednávanej veci ale (na rozdiel od toho) bola dohodnutá zmena v subjekte práva bez dohodnutia možnosti obnovy pôvodného stavu.
Comments