Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1290/2007 zo dňa 17.6.2008: „Zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku a ponecháva ich na úvahe súdu; vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy najmä tam, kde súd bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku. Tieto pochybnosti môžu byť určite vyvolané aj predložením listinného dôkazu – posudku znalca, vypracovaného mimo konania, avšak vždy bude záležať na konkrétnej situácii a na úvahe súdu, či (spravidla po vypočutí ustanoveného znalca) bude mať pochybnosti za odstránené.“ Žalobkyňa sa domáhala, aby súd vyporiadal spoločné imanie manželov (v SR ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov; pozn. autora), na ktorom vyporiadaní sa po rozvode nedohodli. Súd prvého stupňa toto vyporiadanie vykonal rozsudkom v spojení s opravným uznesením. Medzi účastníkmi zostala spornou otázka vyporiadania majetkových práv k členskému podielu k družstevnému bytu. Zo znaleckého posudku a výpovede súdneho znalca súd zistil, že znalec ocenil majetkové práva viažúce sa k uvedenému družstevnému bytu ku dňu rozvodu manželstva, t.j. k 15.7.2002, sumou 1.310.000,-Kč. Žalobkyňa namietala, že ide o nesprávne ocenenie, pretože je nižšie o 400.000,-Kč ako to, ktoré si ona sama nechala spracovať znalkyňou objednanou zo strany žalobkyne. Súd namietol, že posudok vypracovaný touto znalkyňou bol vypracovaný podľa stavu ku dňu 10.1.2005, nie teda k dátumu rozvodu manželstva a je skreslený následne vykonanými úpravami v byte. Ďalej považoval za správnu metodiku výpočtu použitú znalcom ustanoveným súdom, prihliadol nato, že „ceny bytov v danej lokalite klesajú a ďalej k tomu, že ceny, za ktoré ponúkajú byt jednotlivé realitné kancelárie, nemusia byť cenami, za ktoré sú byty následne predané a je v nich započítaná aj provízia sprostredkovateľa.“ Súd potom zamietol návrh žalobkyne na vypracovanie revízneho znaleckého posudku. Odvolací súd na odvolanie žalobkyne zmenil rozsudok prvostupňového súdu, keď namiesto povinnosti žalovaného zaplatiť jej na vyrovnanie podielov sumu 424.297,-Kč uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 442.651,-Kč, inak rozsudok potvrdil. Odvolací súd uviedol, že v znaleckom posudku znalca ustanoveného súdom nie sú také nedostatky, ktoré by „mohli viesť k nariadeniu revízneho posudku, keď znalec v posudku zistil administratívnu cenu bytu v osobnom vlastníctve podľa príslušnej vyhlášky, vecnú hodnotu bytu zistenú nákladovým spôsobom a trhovú cenu členského podielu zistenú porovnávacím spôsobom ku dňu rozvodu manželstva a prihliadol aj nato, že byt je v panelovom dome bez rekonštruovaného bytového jadra. Posudok predložený žalobkyňou nemohol vyvrátiť vecnú správnosť posudku znalca pribratého súdom. Posudok neobsahuje zistenie administratívnej ceny ani ceny podľa príslušnej vyhlášky, nie je dostatočne podložený, pretože znalkyňa vykonala len porovnanie troch bytov, ktoré nemali rovnakú veľkosť, rovnaké vybavenie a rovnaký technický stav, boli postavené neskôr než posudzovaný byt, mali murované bytové jadro a predovšetkým sa jednalo o byty v osobnom vlastníctve a nie o byty družstevné.“ Odvolací súd zistil len to pochybenie, že žalovanému sa má dostať len vnosu do manželstva vo výške polovice jeho vnosu a nie vnosu celého, preto túto sumu odpočítal a v tomto smere rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku dovolanie. Dovolací súd zistil, že dovolanie bolo podané včas, nie je však prípustné, pretože nejde o otázku zásadného právneho významu. Preto dovolanie odmietol. V danej veci dovolateľka spochybňuje určenie hodnoty členského podielu v bytovom družstve, tento dôvod však v danom dovolacom konaní uplatniť nemožno. Napriek tomu sa dovolací súd vyjadril aj k otázkam týkajúcim sa možnej kolízie medzi znaleckým posudkom nariadeným súdom a posudkom znalca vypracovaným na podnet účastníka mimo konania: „Znalecký posudok je možné dať preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou (§ 127 ods. 2 OSP). Zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku a ponecháva ich na úvahe súdu; vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy najmä tam, kde súd bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku. Tieto pochybnosti môžu byť určite vyvolané aj predložením listinného dôkazu – posudku znalca, vypracovaného mimo konania, avšak vždy bude záležať na konkrétnej situácii a na úvahe súdu, či (spravidla po vypočutí ustanoveného znalca) bude mať pochybnosti za odstránené. Nie je teda možné stanoviť pravidlo pre postup súdu v prípade rozporu medzi znaleckým posudkom a listinným dôkazom – posudkom iného znalca, vypracovaným mimo konania. V prípade rozporu medzi dvoma znaleckými posudkami možno rozhodnúť o preskúmaní týchto posudkov ďalším znalcom, prípadne znaleckým ústavom, pravdaže len v prípade, že súd sám tento rozpor po vypočutí obidvoch znalcov neodstráni (viď R 45/1984 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Ak znalec podal posudok mimo konania na základe žiadosti účastníka, nejedná sa podľa konštantnej judikatúry o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom v zmysle § 127 OSP, ale o dôkaz listinou podľa § 129 OSP; v takomto prípade nejde o rozpor v znaleckých posudkoch (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.4.2002, sp. zn. 25 Cdo 583/2001, Súbor rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR č. C 1186). V danej veci tak nešlo (na rozdiel od veci uvedenej v R 45/1984) o rozpor v dvoch znaleckých posudkoch, a súdy sa nesúladom obidvoch uvedených dôkazov (t.j. znaleckého posudku a listiny) venovali a vysvetlili, prečo aj naďalej považovali za správny znalecký posudok vypracovaný ustanoveným znalcom. Postupovali tak úplne v súlade s R 45/1984. Pokiaľ dovolanie odkazuje na zmienený judikát, opomína, že v ňom išlo o rozpor posudkov vypracovaných súdom ustanovenými znalcami a tiež prehliada, že v danej veci súdy konali úplne v duchu tohto judikátu, keď sa rozporom v dôkazoch riadne zaoberali. Tiež preto napadnuté rozhodnutie nemôže byť v rozpore s R 45/1984; ide teda o otázku hodnotenia dôkazov, pričom úvahy súdov nie sú zjavne neprimerané. Nie je tu tak nič, čo by z napadnutého rozsudku robilo zásadné rozhodnutie.“