• Maroš Uhaľ

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) dohodou uzavretou po troch rokoch

Updated: Sep 12, 2018

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zánikom manželstva (napr. rozvodom), ako aj zrušením bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu za trvania manželstva. Keďže počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželia nadobúdajú majetok, po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) je potrebné tento spoločne nadobudnutý majetok vyporiadať.

Vyporiadanie  BSM je možné vykonať súdnou cestou na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov), alebo dohodou. Zákon však ustanovuje aj lehotu (v trvaní 3 rokov), v ktorej je potrebné vykonať vyporiadanie, respektíve podať návrh na vyporiadanie BSM na súd, pretože ak sa tak nestane, dochádza k zákonnému vyporiadaniu BSM.

Podľa § 149 ods. 4 OZ, „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“

Zákonné vyporiadanie (ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku) BSM znamená, že ak v lehote 3 rokov od zániku BSM nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo v tej istej lehote nebude podaný návrh na súd, dochádza k tomu, že hnuteľné veci patria tomu, kto ich užíva (pre svoju potrebu, potrebu rodiny či domácnosti), nehnuteľné veci (stavby, pozemky a pod.) a ostatné hnuteľné veci (t.j. tie hnuteľné veci, ktoré neužíva žiaden z manželov výlučne) sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely sú rovnaké, teda každý z manželov bude mať na takýchto veciach spoluvlastnícky podiel o veľkosti jednej polovice. To platí aj o ostatných majetkových právach.


K tomuto je potrebné ešte poznamenať, keďže budem citovať aj českú judikatúru, že česká právna úprava bola do konca roka 2013 s našou úpravou zhodná (od 1.1.2014 je v ČR účinný nový Občanský zákoník pod č. 89/2012 Sb.).

Podľa § 150 ods. 4 českého obč. zák., „Nedošlo-li do tří let od zániku společného jmění manželů k jeho vypořádání dohodou nebo nebyl-li do tří let od jeho zániku podán návrh na jeho vypořádání rozhodnutím soudu, platí ohledně movitých věcí, že se manželé vypořádali podle stavu, v jakém každý z nich věci ze společného jmění manželů pro potřebu svou, své rodiny a domácnosti výlučně jako vlastník užívá. O ostatních movitých věcech a o nemovitých věcech platí, že jsou v podílovém spoluvlastnictví a že podíly obou spoluvlastníků jsou stejné; totéž platí přiměřeně o ostatních majetkových právech, pohledávkách a závazcích manželům společných.“

V praxi bolo sporné, či dohodu o vyporiadaní BSM môžu manželia (bývalí manželia) uzavrieť aj po uplynutí trojročnej lehoty (t.j. po uplynutí 3 rokov od zániku BSM), ak medzitým niektorý z nich podal na súd žalobu na vyporiadanie BSM a toto konanie ešte do dňa uzavretia dohody o vyporiadaní BSM nebolo skončené.

Najvyšší súd Českej republiky vo veci 22 Cdo 2574/98 zo dňa 24.2.2000 rozhodol takto: „1. Nevyvratitelná právní domněnka vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů podle ustanovení § 149 odst. 4 ObčZ, ve znění před novelou provedenou zák. č. 91/1998 Sb., nemohla nastoupit, bylo-li v tříleté lhůtě v tomto ustanovení uvedené zahájeno řízení o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví. 2. Za trvání řízení o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví zahájeného včas v uvedené lhůtě nelze po uplynutí této lhůty platně uzavřít (mimosoudní) dohodu o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů.“

Najvyšší súd ČR zaujal teda záver, že k zákonnému vyporiadaniu podľa § 150 ods. 4 českého obč. zák. (u nás § 149 ods. 4 OZ) nedôjde, ak je podaný návrh na vyporiadanie BSM na súd. Vyporiadanie BSM bude v tomto prípade vykonané rozhodnutím súdu a súd rozhodne aj o tom kto (z manželov) a v akých podieloch nadobudne majetok z BSM. Na druhej strane však Najvyšší súd ČR vylúčil možnosť uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM po uplynutí troch rokov od zániku BSM a to bez ohľadu nato, či prebieha, alebo neprebieha konanie o vyporiadanie BSM.

Citované rozhodnutie bolo prekonané rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 1038/2009 zo dňa 9.3.2011, v ktorom tento súd uviedol: „Mimosoudní dohodu o vypořádání zaniklého společného jmění manželů lze uzavřít i po uplynutí tří let od zániku společného jmění, probíhá-li soudní řízení o vypořádání tohoto společného jmění.“.


Tento nový záver súd založil na tom, že ak manželia môžu v rámci zmluvnej voľnosti disponovať aj vecami, ktorú sú v ich výlučnom vlastníctve (napr. na základe dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM), tak neexistuje dôvod, aby nemohli uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM aj po uplynutí troch rokov po zániku BSM za predpokladu, že na súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM.

Najvyšší súd ČR v tomto smere poukázal aj na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpjn 38/98 zo dňa 28.6.2000.


Na Slovensku zaujal rovnaký názor Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8 Sž 10/2007 zo dňa 17.10.2007, ako aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 341/09 zo dňa 1.10.2009.

Na záver teda možno zhrnúť, že manželia (bývalí manželia) môžu uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj po uplynutí troch rokov od zániku BSM (napr. rozvodom) za podmienky, že niektorý z manželov pred uplynutím tejto lehoty podal žalobu na vyporiadanie BSM na súd a konanie do dňa uzavretia dohody o vyporiadaní BSM ešte neskončilo.