V rámci zmluvných vzťahov najmä medzi podnikateľmi, kde medzi nimi navzájom vznikajú peňažné pohľadávky, často dochádza, okrem zaplatenia týchto pohľadávok, aj k zániku týchto pohľadávok započítaním. Čo možno rozumieť pod započítaním je definované ako v zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (pre občianskoprávne vzťahy), tak aj v zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (pre obchodnoprávne vzťahy).
Občiansky zákonník definuje základné princípy započítania v § 580 takto: „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 336/2005 zo dňa 24.4.2007) „1. Predpoklady zániku pohľadávok započítaním sú a) vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektami, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak; výnimky zo vzájomnosti nie sú pre túto vec podstatné), b) rovnaký druh plnenia (ten je splnený, ak ide o pohľadávky peňažné), c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie (nejde o pohľadávky, ktorých kompenzovateľnosť je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov) a d) právny úkon smerujúci k započítaniu (jednostranný alebo dvojstranný).“ Rovnako judikuje Najvyšší súd ČR aj v rozsudku sp. zn. 21 Cdo 3433/2008 zo dňa 15.6.2010.
Započítanie je teda možné vykonať jednostranne (úkon započítania urobí jeden subjekt voči druhému bez ohľadu na súhlas druhej strany), alebo dvojstranne (obidve zúčastnené strany akceptujú započítanie). Z jednostranného započítania sú vylúčené niektoré druhy pohľadávok, ako pohľadávka na náhrade škody na zdraví (takéto pohľadávky však možno započítať navzájom), pohľadávky, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, premlčané pohľadávky, súdne nežalovateľné pohľadávky, pohľadávky z vkladov a proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú (čo však neplatí naopak, pretože „V občianskoprávnych záväzkových vzťahoch je možné jednostranne započítať splatnú pohľadávku proti pohľadávke, ktorá ešte nie je splatná. Zánik pohľadávok v takomto prípade nastane okamihom, keď prejav vôle smerujúci k započítaniu dôjde veriteľovi pohľadávky, ktorá ešte nie je splatná.“ Rozsudok Navjyššieho súdu ČR zo dňa 31.1.2006, sp. zn. 32 Odo 1143/2004). Dohodou možno naopak započítať aj takéto pohľadávky.
Započítanie má špecifické rozdiely pri pohľadávkach podľa § 76 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, kde proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné vôbec. Započítanie v pracovnoprávnych vzťahoch je takisto špecificky upravené a nemožno na neho použiť všeobecnú úpravu.
Úprava započítania v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka je len doplňujúca, pretože na započítanie medzi podnikateľmi sa použijú základné ustanovenia o započítaní v Občianskom zákonníku, s niektorými rozdielmi. Započítaniu podľa Obchodného zákonníka napr. nebráni, aj keď je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až pod dobe, keď sa stali pohľadávky spôsobilými na započítanie (boli teda napr. existujúce a zároveň splatné už pred premlčaním). Voči splatnej pohľadávke možno započítať nesplatnú v prípade, ak započítanie vykonávam voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Rovnako je možné započítať nesplatnú pohľadávku, kde veriteľ bez zmeny jej obsahu odložil na žiadosť dlžníka dobu jej splatnosti. Prípustné je aj započítanie voči prostriedkom na bežnom či vkladovom účte, ak ide o vzájomnú pohľadávku voči majiteľovi účtu na základe zmluvy o vedení týchto účtov. Do úvahy prichádza ešte započítanie rôznych voľne zameniteľných mien a započítanie pri pohľadávke, ktorá bola postupne prevedená na niekoľko osôb, je možné tak, že na započítanie môže dlžník použiť iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi a pohľadávku voči poslednému veriteľovi. Rovnako ako v Občianskom zákonníku je aj v Obchodnom zákonníku dovolené započítanie akýchkoľvek vzájomných pohľadávok dohodou.
Napriek podrobnej úprave započítania je použitie započítania častokrát v praxi spojené s jeho nepochopením zo strany podnikateľov či občanov. Častým omylom je domnienka, že započítanie je možné len so súhlasom druhej strany, alebo, že započítanie v súdnom spore, či dokonca už v prebiehajúcom exekučnom konaní nie je možné. Rovnako sa účastníci domnievajú, že keď oznámia druhej strane existenciu započítateľnej pohľadávky, či zašlú jej napr. faktúru preukazujúcu započítateľnú pohľadávku, dochádza tým k započítaniu. Ak by sa pritom zmluvné strany podrobne oboznámili so znením zákona, prípadne sa poradili s právnikom, určite by sa vyhli problémom so započítaním, prípadne by vykonali započítanie aj v prípadoch, kde sa domnievajú, že je nemožné. Pritom započítaním – jedným zo spôsobov zániku pohľadávok – môžu podnikatelia ušetriť značné peňažné prostriedky, či už hotovostné alebo na účte v banke, pretože finančné prostriedky na vykonanie započítania nepotrebujú. Veľakrát sa pritom započítaním môžu celkom jednoducho uhradiť vysoké vzájomné pohľadávky, kde vyplatenie pohľadávky hotovosťou či prostriedkami na účte môže spôsobiť podnikateľovi problémy v bežnej prevádzke. Peňažné prostriedky môže potom využiť na iný účel.
Špecifikom započítania je to, že jeho účinky môžu nastať a väčšinou aj nastávajú (najmä pri jednostrannom započítaní) spätne. Ak platím hotovosťou, alebo prevodom cez účet, je jednoznačné, že pohľadávka je uhradená a zanikne až keď peňažné prostriedky dostane veriteľ. Pri započítaní však, ak existujú vzájomné pohľadávky, ktoré sa stali splatné v minulosti, nastáva zánik pohľadávok nie v čase, keď pošlem druhej strane započítanie, ale v čase, keď sa stali splatnými, t.j. aj spätne. Má to vplyv napr. na možnosť žiadať úroky z omeškania, prípadne zmluvné pokuty, pretože tieto možno zo započítavaných pohľadávok žiadať len do momentu stretnutia sa započítavaných pohľadávok (t.j. spravidla, keď sa stane posledná zo započítavaných pohľadávok splatnou) a nie až do momentu, keď započítanie robím. Má to význam aj v súdnom konaní, napr. pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Ak totiž urobím ako žalovaná strana započítanie v priebehu konania a započítanie nastane spätne, pred podaním návrhu na začatie konania veriteľom, tak budem mať nárok na náhradu trov konania preto, že v skutočnosti vzájomné pohľadávky zanikli započítaním pred začatím konania, t.j. v čase keď sa stretli ako splatné vzájomné pohľadávky. Je to síce paradoxné, ale nebude rozhodujúce, práve vzhľadom na účinky započítania, že v čase začatia konania voči mne ako dlžníkovi existovala pohľadávka, ktorá bola splatná a nebola zaplatená a rovnako nebude rozhodujúce, že započítanie som síce fakticky vykonal až v priebehu konania, ale podstatné bude, kedy sa pohľadávky stretli ako splatné a vzájomné bez ohľadu nato, že sa to stalo v minulosti.
Aby som ako započítavajúca strana vykonal započítanie platne, je potrebné vykonať započítací prejav a to tak, aby došlo k zániku vzájomných pohľadávok. Pritom započítacím prejavom nie je predloženie faktúry „Prejavom smerujúcim k započítaniu (§ 580 Občianskeho zákonníka) nie je samo predloženie faktúry druhej strane právneho vzťahu, a to ani v prípade, že táto strana uzná fakturovanú sumu čo do jej dôvodu a výšky.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2012 sp. zn. 4 M Cdo 14/2011), ani púhe konštatovanie o existencii pohľadávok na započítanie „Púha zmienka dlžníka o tom, že má rovnako voči veriteľovi určité pohľadávky v sebe bez ďalšieho nezahŕňa prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 156/2014 zo dňa 19.2.2014). Započítanie bude tiež neplatné, ak nedôjde k dostatočnej špecifikácii pohľadávky „I. Úkon započítania (§ 580 Občianskeho zákonníka), ktorým dlžník započítava proti pohľadávke veriteľa viac svojich pohľadávok, prevyšujúcich vo svojom súčte pohľadávku veriteľa, bez toho, aby z neho bolo zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie, je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný pre neurčitosť.“ (Rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 9 Cmo 109/2003 zo dňa 9.6.2003). Oproti tomu nebude započítanie neplatné, ak odkazuje na prílohu, či inú listinu „Zmyslu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok podľa ustanovenia § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka sa neprieči, aby nezameniteľná identifikácia započítavanej pohľadávky bola vykonaná aj odkazom na listinu, v ktorej je pohľadávka určená. Takouto listinou môže byť aj zmluva o postúpení pohľadávky.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 573/2005 zo dňa 19.10.2006).
Strana vykonávajúca započítanie si pritom vôbec neuvedomuje, že započítanie je dôležitý právny úkon, ktorý musí spĺňať požiadavky stanovené zákonom aj pre iné druhy úkonov (zmluvy a pod.). Zo započítania musí byť určite zrejmé kto ho robí, voči komu, musí v ňom byť určená pohľadávka, ktorú započítavam a pohľadávka voči ktorej započítanie robím, musí byť podpísané a malo by byť aj datované. „Námietka započítania je adresný jednostranný (prípadne dvojstranný) hmotnoprávny úkon ktorým ten, kto takýto úkon vykonal, prejavil vôľu k započítaniu svojej pohľadávky voči pohľadávke toho, komu je úkon adresovaný. Forma právneho úkonu započítania nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Zánik započítaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, nastane okamihom, keď sa stretli.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3799/2007 zo dňa 24.2.2010).
Jedným z potenciálnych problémov je aj otázka možnosti započítania pohľadávky, ktorá nie je judikovaná (t.j. nie je priznaná súdom) voči pohľadávke, o ktorej sa už vedie spor, alebo je už vykonateľná (priznaná súdom) a vymáhaná v exekúcii. V určitej dobe súdy neuznávali možnosť započítania pohľadávok v exekučnom konaní zo strany povinného (ako dlžníka) voči oprávnenému (ako veriteľovi). Uvedená situácia bola vyriešená v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 35/2003 zo dňa 1.7.2004, kde súd uviedol „Námietku započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému aj v exekučnom konaní.“ Najvyšší súd SR odmietol záver okresného súdu, že v exekučnom konaní nemožno skúmať dôvodnosť námietky na započítanie vzájomnej pohľadávky a že je vecou povinného, aby si svoj nárok uplatnil samostatným návrhom na začatie konania, prípadne procesnými prostriedkami v pôvodnom konaní, pretože je to v rozpore s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Najvyšší súd SR považoval za rozhodujúce, či „skutočnosti, o ktoré povinný opiera tvrdený nárok, nastali pred alebo po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu. Zánik vymáhaného práva započítaním spôsobí síce kompenzačný prejav zo strany povinného, avšak zánik nastane až okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé k započítaniu stretli.“ Najvyšší súd teda jednoznačne pripustil možnosť započítania pohľadávky, ktorou disponuje povinný a ktorá nemusí byť súdne priznaná alebo exekvovaná, voči pohľadávke oprávneného, ktorá je súdne priznaná a exekučne vymáhaná voči povinnému. Dôležité je, aby pohľadávka povinného bola spôsobilá na započítanie v čase, keď sa pohľadávka povinného a pohľadávka oprávneného stretli, pretože k tomuto dňu nastáva zánik pohľadávok. Rovnako judikatúra českých súdov pripúšťa námietku započítania vo výkone rozhodnutia či exekúcii „Námietkou započítania je možné uplatniť vzájomnú pohľadávku povinného proti oprávnenému bez ohľadu na to, či táto vzájomná pohľadávka vznikla pred vydaním rozhodnutia, ktoré je podkladom súdneho výkonu rozhodnutia, alebo až po jeho vydaní. Zánik práva síce spôsobuje kompenzačný prejav, avšak nastáva okamihom, keď sa obidve pohľadávky stretli.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4 Cz 3/90 zo dňa 31.1.1990). V uznesení sp. zn. 20 Cdo 3608/2010 zo dňa 28.8.2012 sa český Najvyšší súd vyjadril ako k otázke započítania v prebiehajúcom súdnom spore (o zaplatenie pohľadávky veriteľa), tak aj v exekúcii „Kompenzačný prejav má účinky spätne k okamihu stretnutia sa pohľadávok (ex tunc). Prejav smerujúci k započítaniu je možné vykonať v priebehu súdneho konania ako obranu proti žalobe. Podobne platí, že aj pri výkone rozhodnutia môže povinný uplatniť námietku smerujúcu k započítaniu vzájomnej pohľadávky.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 1506/96 zo dňa 2.6.1998 nebráni vzneseniu námietky započítania ani to, že započítavanú pohľadávku dlžník žaluje v inom konaní a zároveň ju uplatňuje na započítanie v konaní voči veriteľovi: „Námietku započítania, ktorá predstavuje len obranu proti žalobe, je možné uplatniť bez ohľadu nato, že pohľadávka namietaná na započítanie je predmetom iného konania pred súdom.“ Z uvedeného vyplýva pre dlžníka možnosť veľmi pružného a širokého využitia inštitútu započítania, pretože zákon možnosť započítania neobmedzuje len na dobu do začatia konania o zaplatenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ale dlžníkovi umožňuje využiť možnosť započítania jeho existujúcej pohľadávky voči veriteľovi nielen pred začatím sporu, ale aj kedykoľvek počas súdneho konania, ktoré voči nemu vedie veriteľ a dokonca aj v už prebiehajúcej exekúcii.
Pre veľký význam inštitútu započítania je preto možno vždy odporučiť vykonať započítanie písomne, dodržať jeho formálne a obsahové náležitosti o ktorých som sa zmienil vyššie, podpísať ho a doručiť ho tak, aby som disponoval dôkazom o tom, že sa započítanie dostalo do dispozície druhej strany voči ktorej započítanie robím. Ak toto nedodržím, znášam riziko, že môj započítací prejav nebude platný, alebo nebude existovať dôkaz o tom, že som ho vykonal. Výsledkom bude, že budem musieť pohľadávku veriteľa uhradiť v peniazoch a nie bezhotovostným započítaním.
Zmyslom tohto článku bolo poukázať na výhody inštitútu započítania, ako aj na možné problémy a sporné otázky s ním spojenými. Napokon jeho cieľom bolo upozorniť podnikateľov, ale aj iné subjekty, na širokú a veľmi efektívnu možnosť jeho využitia a oboznámiť verejnosť so súčasnou judikatúrou českých a slovenských súdov v oblasti zániku pohľadávok započítaním.