Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ako aj spôsoby jeho skončenia sú upravené najmä v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.

Pracovný pomer zo strany zamestnávateľa môže byť v prvom rade skončený dohodou (§ 60 Zákonníka práce) medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Dohoda by mala byť písomná a podpísaná ako zamestnávateľom, tak aj zamestnancom. Dohoda je spôsobom skončenia pracovného pomeru, ktorý je možné výslovne odporučiť aj v prípadoch, kedy zo strany zamestnávateľa nie sú dané dostatočne silné argumenty na skončenie pracovného pomeru jednostranne, napr. okamžitým skončením pracovného pomeru a výpoveďou.

Okrem spomínanej dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá je úkonom dvojstranným (uzavretým za súhlasu ako zamestnávateľa, tak aj zamestnanca), spôsoby skončenia pracovného pomeru vo forme jednostranného úkonu zo strany zamestnávateľa sú tieto:

a) okamžité skončenie pracovného pomeru (§ 68 Zákonníka práce),

b) výpoveď (§ 63 Zákonníka práce),

c) skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe (§ 72 Zákonníka práce).

Pracovný pomer so zamestnancom končí aj uplynutím doby trvania pracovného pomeru, na ktorý bol pracovný pomer uzavretý (§ 59 ods. 2 Zákonníka práce). Ide o skončenie pracovného pomeru uzavretého na určitú dobu.

Napokon pracovný pomer so zamestnancom končí aj inými spôsobmi, napr. smrťou zamestnanca (§ 59 ods. 4 Zákonníka práce), zo zákona (napr. pri dočasnom pridelení podľa § 58 ods. 7 Zákonníka práce), úradným rozhodnutím (cudzinci) a pod.