Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej ako „BSM„) vzniká uzavretím manželstva. BSM typicky zaniká zánikom manželstva, t.j. najmä rozvodom, smrťou niektorého z manželov a pod. (pozri článok zánik BSM). Niekedy sa však manželia, či jeden z nich, nechcú rozviesť, či už napríklad kvôli spoločným deťom pochádzajúcim z manželstva alebo z iných dôvodov. Na druhej strane však niektorý z manželov (respektíve obaja) nechce naďalej nadobúdať majetok spoločne a chce nadobúdať novozískaný majetok už len do svojho výlučného vlastníctva, prípadne má obavu, aby ho dlhy druhého manžela v jeho majetkovej sfére nepostihli.
V tom prípade je možné zrušiť BSM v súdnom konaní.
Zrušením BSM nie sú dohody, ktoré možno uzavrieť podľa § 143a OZ, podľa ktorých manželia môžu zúžiť, či rozšíriť rozsah BSM, dohodnúť sa o správe majetku v BSM, alebo vyhradiť vznik BSM až dňom zániku manželstva. Tieto dohody majú iný účel, okrem toho musia byť zhotovené vo forme notárskej zápisnice a voči tretím osobám (odlišným od manželov, t.j. napríklad voči veriteľom) sú účinné len v prípade, ak sú týmto tretím osobám známe.
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ„) upravuje možnosť zrušenia BSM v ustanoveniach § 148 ods. 2 OZ a § 148a ods. 2 OZ.
Podľa § 148 ods. 2 OZ, „Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.“
Podľa § 148a ods. 2 OZ, „Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.“
Zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má ten následok, že počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku súdu o zrušení BSM už prestávajú manželia nadobúdať akýkoľvek majetok spoločne, ale nadobúdajú ho každý samostatne, t.j. každý do svojho výlučného vlastníctva. Majetok však môžu nadobudnúť aj spoločne, ak si to želajú, ale nie už do bezpodielového spoluvlastníctva, ale do podielového spoluvlastníctva, t.j. napr. kúpia si nehnuteľnosť, alebo hnuteľnú vec spoločne a to každý napr. v jednej ½ v pomere k celku. V tomto prípade však už bude každý z manželov vlastniť presne vymedzený spoluvlastnícky podiel, ktorý patrí len a výlučne jemu.
Výhoda zrušenia BSM tkvie aj v tom, že každý z manželov už disponuje so svojím novonadobudnutým majetkom po zrušení BSM sám a zároveň sa tohto majetku vo výlučnom vlastníctve nedotknú dlhy druhého manžela. Ak by totiž manželia mali spoločný majetok v BSM, veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojho dlhu aj z takéhoto spoločného majetku v BSM, aj keď dlh zavinil (prevzal) len jeden z manželov.
Podľa § 147 ods. 1 OZ, „Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“
Zrušenie BSM však zároveň neznamená jeho vysporiadanie.
Ak totiž manželia súdnou cestou v súlade s § 148 ods. 2 OZ, alebo § 148a ods. 2 OZ zrušia BSM, ale od dátumu vzniku manželstva do dátumu právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení BSM nadobudli spoločný majetok, tento musia vysporiadať buď dohodou, alebo súdnou cestou. Zrušením BSM manželov sa totiž nevysporiadava dovtedy spoločne nadobudnutý majetok. Na tento nevysporiadaný majetok by teda veriteľ jedného z manželov mohol viesť exekúciu, ak pohľadávka vznikla za trvania manželstva. To značí, že manželia musia najprv zrušiť BSM súdnou cestou a keď rozsudok súdu o zrušení BSM nadobudne právoplatnosť, musia uzavrieť dohodu o vysporiadaní BSM, ktorou určia, čo sa stane so spoločne nadobudnutým majetkom, t.j. ktorý z manželov ho dostane do výlučného vlastníctva a akým spôsobom vyplatí druhého manžela a pod.