V súdnej praxi často dochádza k situáciám, keď v určitej veci medzi tými istými účastníkmi sa vedie viacero súdnych konaní, kde medzi týmito konaniami môže dôjsť k prelínaniu v tom, že predmetom sporu je totožná vec. Jednou z hlavných zásad Občianskeho súdneho konania je zásada „res iudicata“, t.j. prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Ak totiž o určitej veci medzi tými istými účastníkmi bolo vydané rozhodnutie vo veci samej, konanie skončilo rozsudkom, ktorým súd rozhodol o žalobe a pritom nedošlo k zastaveniu konania uznesením, nie je možné o tej istej veci viesť znova ďalšie konanie o tom istom a medzi rovnakými účastníkmi. Totožnosť konania sa skúma tak, že o to isté konanie ide vtedy, ak je daná totožnosť veci a zároveň totožnosť účastníkov. Ak sa začne teda takéto rovnaké konanie (totožné konanie), napriek tomu, že predchádzajúce konanie skončilo riadnym rozsudkom, ktorý je právoplatný a vykonateľný, súd nové konanie musí zastaviť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci – res iudicata, pretože rozsudok vydaný v pôvodnom konaní je pre účastníkov záväzný a nemenný. Niet pochybností o tom, že takáto prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vždy uplatní medzi pôvodným súdnym konaním a novým súdnym konaním. Čo však v prípade, ak pôvodné rozhodnutie nie je rozhodnutím, ale existuje notárska zápisnica ako vykonateľný titul (napr. potvrdzujúca zmluvu o pôžičke so záväzkom dlžníka vrátiť pôžičku) opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Do úvahy tu prichádza otázka, či takáto notárska zápisnica ako vykonateľný titul predstavuje prekážku pre prípadné ďalšie konanie, ktorého predmetom by bola tá istá vec (nárok, pohľadávka a pod.) ako bola predmetom notárskej zápisnice, za predpokladu, že účastníkmi budúceho konania sú tí istí účastníci, ako sú uvedení v notárskej zápisnici. V tejto súvislosti uvádzam zaujímavé rozhodnutie českého Najvyššieho súdu, ktoré rieši takúto vec a môže byť návodom, ako sa s takýmto prípadom vyporiadať.
Podľa právnej vety uznesenia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 3.10.2001, sp.zn. 21 Cdo 1012/2000, „Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou nie je sama o sebe samostatným zaväzovacím dôvodom a ani sa ňou nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe jeho spísania. Ak oprávnený nemá na vymáhané plnenie podľa hmotného práva nárok, je to dôvodom na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 268 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku.“ V odôvodnení sa súd vyjadril aj k účinkom notárskej zápisnice vo vzťahu k občianskemu súdnemu konaniu: „“Aj keď je notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou titulom pre súdny výkon rozhodnutia, nie je – ako vyplýva zo znenia § 274 písm. e) OSP – rozhodnutím a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Má povahu verejnej listiny (porovnaj § 6 Notárskeho poriadku) a nemá účinky právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, aké majú napr. rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (porovnaj § 159 OSP). Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe stanovené plnenie a že dohoda o tom bola uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, rovnako nepredstavuje prekážku, ktorá by bránila prejednaniu sporu o rovnaké plnenie pred orgánom, do ktorého právomoci prináleží prejednanie a rozhodnutie takejto veci. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou má len formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby bola ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľná; notár ju spíše na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby, bez toho aby bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom práve, a na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti nie je sama o sebe samostatným zaväzovacím dôvodom a ani sa ňou nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe jej spísania.„
Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že medzi notárskou zápisnicou so súhlasom s vykonateľnosťou a ďalším prípadným súdnym konaním o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevznikne kolízia a existencia notárskej zápisnice nikdy nezaloží prekážku res iudicata pre prejednanie veci v súdnom konaní.