Články a judikatúra

Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní všeobecných súdov ústavný súd prihliada na tieto kritériá: a) skutková a právna zložitosť veci , o ktorej súd rozhoduje, b) správanie účastníka konania (strany sporu) c) postup súdu. Vo vzťahu k právnej a faktickej zložitosti veci sa skúma skutková a právna stránka sporu z hľadiska ich obtiažnosti, skúma sa, či ide o bežný, alebo skutkovo a právne náročný spor. Z hľadiska skutkovej stránky môže ísť o posudzovanie, či

Jedným zo základných práv osoby je právo na prístup k súdu. Ide o ústavné právo, ktoré je upravené v článku 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ To značí, že každá osoba má právo na prístup k súdu, teda právo domáhať sa svojho práva na príslušnom súde v Slovenskej rep

Podľa rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/41/2022 -383 zo dňa 1.2.2023: "Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k budove so súpisným číslom 816 na parcele č. 663 na adrese Železničná 28, Sliač, ktorá budova je zapísaná na LV č. 1473, kat. úz. Rybáre, obec Sliač o výmere 130 m2 zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcela reg. C evidovaná na katastrálnej mape s parcelným č. 664 o

Uznesením sp. zn. 14Co/58/2020 - 278 zo dňa 30.9.2020 Krajský súd Banská Bystrica potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen, ktorým tento súd nariadil neodkladné opatrenie práva cesty. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom I. až III. náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z odôvodnenia odvolacieho súdu citujem: Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie” alebo „okresný súd") vyhovel návrhu žalobcov 1/, 2/, 3/ a nariadil neodkladné o

Krajský súd Banská Bystrica uznesením 15Co/65/2020 -325 dňa 9.9.2020 rozhodol v odvolacom konaní takto: "Uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorými bolo nariadené neodkladné opatrenie potvrdzuje. Výrok, ktorým vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý zostáva nedotknutý. Výrok o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania zrušuje. Uznesenie okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej m e n í tak, že žalobca je povinný do 30 d

V prejednávanej veci išlo o prípad, ktorý sa týkal práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok, ktoré bolo zapísané ako vecné bremeno v katastri nehnuteľností, avšak vlastník zaťaženého pozemku toto právo nerešpektoval. Vo veci bol podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému vyhovel okresný súd. Vo veci bolo žalovaným podané odvolanie. V odvolacom konaní rozhodol Krajský súd Banská Bystrica uznesením 17Co/50/2019 dňa 28.3.2019 takto: „I. Uznesenie súdu prvej inš

V nasledujúcom texte sa budem zaoberať tromi prípadmi z praxe týkajúcimi sa práva prechodu a prejazdu (tzv. "právo cesty") cez cudzí pozemok. Vždy išlo o situácie, keď vlastník priľahlého pozemku chcel zabrániť, respektíve aj fyzicky zabránil inej osobe v prechode pešo, či v prejazde vozidlom cez tento priľahlý pozemok na pozemky, či k stavbám vo vlastníctve či v nájme inej osoby. Všetky tieto veci boli riešené cestou neodkladných opatrení. Dve veci boli vyriešené bez potreby

Prijatím nového procesného predpisu, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) došlo k rekodifikácii civilného procesu, ktorý bol predtým upravený v zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Tento nový predpis významne prepracoval aj inštitút predbežného opatrenia, pôvodne upravený v § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Účelom predbežného opatrenia bola dočasná úprava práv a povinností účastníkov, alebo existencia ob

Dovolanie je upravené v § 419 až § 457 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Mimoriadny preto, že prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch určených v zákone, nie je ho možné podať kedykoľvek ako napr. odvolanie, ktoré je zásadne prípustné. Keďže súdne konanie u nás je dvojstupňové (súd prvej inštancie a odvolací súd), dovolanie ako prostriedok sledujúci z

V rozhodnutí, ktoré v ďalšom texte citujem, súd zadefinoval, čo sa rozumie pod „dôkazným bremenom“ a aké sú následky, ak účastník dôkazné bremeno neunesie. Súd v sporovom konaní (kde strany sporu stoja navzájom v protichodnom postavení a každá háji svoj záujem) nezisťuje všetky skutkové okolnosti prípadu, ale len tie, ktoré strany sporu svojimi návrhmi (na dokazovanie) urobia predmetom konania (dokazovania). V takomto konaní súd takéto skutočnosti ani nesmie vlastnou iniciat

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 1996, sp.zn. 6 Obo 222/96 zo dňa 31.10.1996: „Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému.“ Krajský súd v Banskej Bystrici zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. s odôvodnením, že žalobca vzal žalobu pred vydaním platobn

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 5/98 z 25. marca 1998: „ Na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá; nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku.“ Žalobca sa návrhom domáhal na žalovanej zaplatenia 10 563 Sk s príslušenstvom titulom dlžného nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov. Okresný súd rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi do troch dní

Súčasná česká súdna prax akceptuje znalecký posudok účastníka, ktorý spĺňa náležitosti ustanovenia § 127a o.s.ř. ako posudok rovnocenný so znaleckým posudkom zadováženým súdom a výsluch takejto osoby považuje za výsluch znalca. Smerodajným je v tomto smere rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 3928/2013 zo dňa 22.1.2014 (uverejnený pod č. 38/2014 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, část občanskoprávní a obchodní, ročník 2014, s. 582) podľa ktorého: „Ak znalecký po

Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prijatý v Slovenskej republike priniesol s účinnosťou od 1.7.2016 do sporového konania viacero zmien v oblasti dokazovania. Tieto zmeny sa týkajú aj znaleckého dokazovania v sporovom konaní. Jednou z podstatných noviniek je zakotvenie znaleckého posudku zabezpečeného stranou sporu mimo súdneho konania v systéme dôkazných prostriedkov. Tento stranou sporu zadovážený znalecký posudok sa podľa CSP nazýva „s

Do prijatia nového procesného predpisu zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku nebola na Slovensku upravená možnosť vyhotovenia znaleckého posudku účastníkom konania. Presnejšie, účastník síce mal možnosť dať vyhotoviť odborný posudok znalcovi, ale pre chýbajúcu procesnú úpravu takýto posudok nebol považovaný za znalecký posudok v súlade so zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ale len za listinný dôkaz. Dôsledkom bolo to, že ak sa v konaní ma

Nový Civilný sporový poriadok prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „ CSP “) priniesol od 1.7.2016 do civilného sporového konania viacero zmien v oblasti dokazovania. Novú úpravu má aj znalecké dokazovanie, kde je najpodstatnejšou zmenou možnosť vyhotoviť a v konaní použiť znalecký posudok (podľa § 209 CSP ide o tzv. „súkromný znalecký posudok“) zabezpečený stranou sporu (žalobcom alebo žalovaným). Takto stranou zadovážený znalecký posudok sa nazýva súkromný znale

„Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (teda žalovateľnosť alebo vykonateľnosť), vyplývajúci z určitého subjektívneho práva, možno odvrátiť námietkou.“ LUBY, Š., Základy všeobecného súkromného práva, II. vydanie, Šamorín: Heuréka, 2002, 93 s. Premlčanie slúži na účel ochrany subjektov, voči ktorým sa práva nevykonávali (resp. nevykonávajú) po dlhšiu dobu a teda sa uprednostňuje záujem na udržaní existujúceho právneho stavu (keď nárok z ne

„Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve.“ Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 44/97 zo dňa 15.5.1997. Krajský súd rozsudkom žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že prá

„Skutočnosť, že svedok je zamestnancom účastníka konania, sama osebe nevedie k záveru, že jeho výpoveď nie je pravdivá (vierohodná).“ Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 1751/97 zo dňa 9.12.1998, publikovaný aj v Soudní judikatura ročník 1999 zväzok 2 pod č. 18/99 str. 65. Predkladaný judikát rieši otázku hodnovernosti výpovedí svedkov, ktorý sú v určitom špecifickom vzťahu k účastníkovi sporu – v tomto prípade k žalovanému – pričom špecifickosť vzťahu v tomto prípad

„Pri tvrdení žalovaného, že žalobcovi peňažný dlh splnil, je pojmovo vylúčené, aby žalobca preukazoval, že táto právna skutočnosť tvrdená žalovaným, ktorá mala nastať, nenastala; v tomto smere preto dochádza k presunu dôkazného bremena na žalovaného, ktorý tvrdí právne významnú skutočnosť (splnenie dlhu), nie na žalobcu, ktorý vznik takejto skutočnosti popiera.“ Uznesenie Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 10 Co 537/2001 zo dňa 20.9.2001, uverejnené v SoRo č. 5/2002, s.