Uvedeným rozhodnutím Ústavný súd ČR rozhodol, že boli porušené práva sťažovateľa podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd a zrušil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, pričom išlo o vec bagateľnú, kde odvolanie nebolo prípustné. Sťažovateľ (žalobca v prvostupňovom konaní) podal proti rozsudku prvostupňového súdu sťažnosť na Ústavný súd ČR.
Práva zakotvené Listinou základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) sú v plnej miere uplatniteľné a súdne vynútiteľné ako na území ČR, tak aj na území SR. Do nášho právneho poriadku bola Listina uvedená ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 23/1991 z 9.1.1991.
Citované rozhodnutie ďalej hmotnoprávne vychádza z ustanovenia § 108 a § 110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ObčZ“) a procesne z § 132 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
Ustanovenie § 110 ods. 1 ObčZ znie: „Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.“
Toto ustanovenie bolo do konca roka 2013 zhodné s ustanovením českého Občanského zákoníku (č. 40/1964 Sb.). Od 1.1.2014 platí už v ČR nový Občanský zákoník č. 89/2012 Sb. Uvedené rozhodnutie českého ústavného súdu však rieši prípad podľa pôvodnej právnej úpravy (zák. č. 40/1964 Sb.). Rovnako zhodné boli v ČR aj SR ustanovenia § 108 ObčZ a procesné ustanovenie § 132 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
Podľa § 108 ObčZ., „Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.“
Podľa § 132 OSP, „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.“
Ústavný súd ČR svoje zrušujúce rozhodnutie zdôvodnil takto: „Ústavnému súdu neprináleží, aby preskúmaval celkovú zákonnosť rozhodovania všeobecných súdov a nahrádzal dokazovanie a hodnotenie vykonaných dôkazov. Prináleží mu však posúdiť, či v predchádzajúcom konaní neboli porušené základné ústavné práva účastníka konania.
Z konania pred okresným súdom vyplýva, že sťažovateľ podal žalobu potom, čo mu žalovaný nezaplatil dlžnú čiastku v sume 1.010,-Kč. Vzhľadom na to, že žalovaný v ´Dohode s cestujúcim´ svoj dlh uznal čo do dôvodu a výšky, odôvodnil sťažovateľ svoju žalobu odkazom na § 110 ods. 1 ObčZ, podľa ktorého sa pohľadávka premlčuje v desaťročnej premlčacej dobe. Na túto skutočnosť upozornil súd, v priebehu konania, v niekoľkých písomných podaniach. Z odôvodnenia rozsudku napadnutého ústavnou sťažnosťou ale vyplýva, že okresný súd sa zmieneným argumentom sťažovateľa a jeho odkazom na ustanovenie § 558 a § 110 ObčZ vôbec nezaoberal. Žalobu zamietol, so stručným odkazom na ustanovenie § 108 ObčZ, ako premlčaný nárok. Zo stručného odôvodnenia zmieneného rozsudku nijako nevyplýva, že by sa akokoľvek zaoberal a vyporiadal s dôkazom sťažovateľa o uznaní dlhu žalovaným. Touto otázkou sa teda vôbec nezaoberal a na niekoľko podaní sťažovateľa o uznaní dlhu nijako nereagoval.
Týmto postupom tak zaťažil svoje konanie vadou, ktorá už má, aj keď sa jedná o tzv. ´bagateľnú vec´, ústavnoprávnu dimenziu. Z princípov, na ktorých je založený spravodlivý proces, totiž nemožno zľaviť ani pri bagateľných veciach. Aj u tohto typu vecí nie je možné abstrahovať od zásady hodnotenia dôkazov, vyjadrenej v § 132 ods. 1 O.s.p. Zhora uvedeným postupom tak okresný súd porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny s tým výsledkom, že vôbec nevzal do úvahy jeho relevantné argumenty a rozhodol v jeho neprospech.“