Články a judikatúra

V článku Zákonné predkupné právo spoluvlastníka som poukázal na tri spôsoby riešenia situácie pri porušení predkupného práva podielového spoluvlastníka v prípade, keď prevádzajúci spoluvlastník nevykoná voči dotknutému spoluvlastníkovi ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu. Jedným z týchto následných riešení je možnosť žalovať nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu na nahradenie prejavu jeho vôle previesť podiel, teda žalovať ho tak, aby súd nahradil jeho prejav vôle na k

Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov je zakotvené v § 140 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb., ďalej aj ako „OZ“). Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce predať svoj spoluvlastnícky podiel na veci, musí všetkým ostatným spoluvlastníkom tento spoluvlastnícky podiel ponúknuť na predaj predtým, ako ho prevedie na inú osobu. Toto zákonné predkupné právo sa nepoužije v prípade, ak spoluvlastník svoj podiel prevádza na blízku osobu. Definícia blízkej osoby sa nachádza v usta

Podielové spoluvlastníctvo, ako jeden z dvoch typov spoluvlastníctva upraveného v zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, môže zaniknúť rôznymi spôsobmi, pričom jedným z nich je možnosť jeho zrušenia súdom. Takýto spôsob zániku podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci majú dôvody na jeho zrušenie (napr. konfliktné vzťahy medzi spoluvlastníkmi, neschopnosť dohodnúť sa na spoločnom užívaní veci, či inom spôsobe jeho využitia, zneuží

Vecné bremená sú upravené v § 151n až 151p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Definíciu vecných bremien možno nájsť v úvodnom ustanovení § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo aj niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Z toho vyplýva, že

V článku Zákonné vyporiadanie BSM https://www.akuhal.sk/post/zákonné-vyporiadanie-bsm som uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj ako „BSM“) je potrebné vyporiadať dohodou medzi manželmi (bývalými manželmi v prípade rozvodu) do troch rokov od zániku BSM, pretože inak dôjde k zákonnému vyporiadaniu BSM podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov n

K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „ BSM“ ) po jeho zániku (rozvodom, zrušením BSM za trvania manželstva atď.) môže dôjsť dohodou manželov (bývalých manželov), prípadne súdnou cestou na základe žaloby jedného z manželov, ale aj ďalšími spôsobmi (vyporiadanie BSM v dedičskom konaní, atď.). Pre vyporiadanie BSM stanovuje Občiansky zákonník (ďalej aj „ OZ “) v § 150 základné zásady, ktoré je potrebné pri vyporiadaní dodržať. Na toto ustanovenie odk

Ak medzi manželmi, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej ako „ BSM “) bolo zrušené súdom, uložením trestu prepadnutia majetku manželovi, alebo medzi byvalými manželmi, ktorých BSM zaniklo spolu s ich manželstvom, nedôjde k vyporiadaniu BSM dohodou, rozhodne o vyporiadaní BSM na návrh niektorého z nich súd. Ak však nastane prípad, že manželia do troch rokov nevyporiadali svoje BSM ani dohodou, ani žiaden z manželov do troch rokov od zániku BSM nepodal návrh na vyporiada

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže zaniknúť zánikom manželstva (napr. rozvodom, alebo smrťou niektorého z manželov) a zrušením BSM (súdom). BSM však môže zaniknúť aj uložením trestu prepadnutia majetku páchateľovi trestného činu a to podľa § 59 ods. 3 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov spôsobuje, že počínajúc dňom zániku BSM nadobúdajú už manželia (bývalí manželia) nový majetok (hnuteľné veci, nehnuteľnosti a iný

Dlžník môže mať voči svojmu veriteľovi jeden dlh, alebo viac dlhov. Tieto dlhy môže splatiť jednorazovo, alebo v splátkach. Pri jednorazovom plnení všetkých dlhov nevzniká problém s tým, na ktorý dlh sa plnenie dlžníka započíta, keďže všetky dlhy platí naraz a v rovnakom čase. Pri čiastočnom plnení jediného dlhu dlžníka je tiež zrejmé, ktorý dlh sa čiastočným plnením plní. Iná situácia vzniká v prípade, ak dlžník má viac dlhov a nemá dostatočné finančné prostriedky, aby naraz

Vec môže byť vo výlučnom vlastníctve, čo značí, že vlastníkom celej veci je jedna osoba. Vec môže byť aj v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, kde vlastníkom celej veci je každý z manželov. Napokon môže byť vec v podielovom spoluvlastníctve, kde každý zo spoluvlastníkov veci vlastní určitý podiel na veci. Iné spoluvlastníctvo ako bezpodielové, alebo podielové, u nás neprichádza do úvahy. Typickou črtou podielového spoluvlastníctva je to, že nikto z podielových spoluvlast

Pri uzatváraní odplatných prevodných zmlúv, typicky kúpnych zmlúv, ktorých predmetom býva vec už určitú dobu užívaná býva zvykom dojednanie doložky, že sa vec predáva tak ako „stojí a leží“. Dôvodom tohto dojednania je snaha predávajúceho zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti za vady takejto veci (nie novej) do budúcnosti, napr. preto, že vec môže mať vady o ktorých vie, ale chce ich úmyselne zamlčať, alebo má obavu, že by vec mohla mať vady, pre ktoré by kupujúci mohol od zmluv

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej ako „ BSM „) vzniká uzavretím manželstva. BSM typicky zaniká zánikom manželstva, t.j. najmä rozvodom, smrťou niektorého z manželov a pod. (pozri článok zánik BSM ). Niekedy sa však manželia, či jeden z nich, nechcú rozviesť, či už napríklad kvôli spoločným deťom pochádzajúcim z manželstva alebo z iných dôvodov. Na druhej strane však niektorý z manželov (respektíve obaja) nechce naďalej nadobúdať majetok spoločne a chce nadobúdať n

Veľký senát Českej republiky vydal dňa 12.4.2017 rozhodnutie sp. zn. 31 Cdo 4835/2014, ktorým vyjadril pre súdy v ČR záväzný výklad ustanovenia o začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby a to ako podľa zákona č. 58/1969 Zb., tak aj podľa zákona č. 82/1998 Sb. Tento výklad je však vzhľadom na zhodné znenia ustanovení o premlčacej dobe v právnych predpisoch o náhrade škody voči štátu použiteľný (z hľadiska logiky, nie záväznosti) aj u nás (popis problematiky nájdete v zákl

Právna úprava zodpovednosti štátu za škodu bola pôvodne upravená v zákone č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Tento zákon bol na území Československej socialistickej republiky účinný od 1.7.1969. Po vzniku samostatných republík pôvodný zákon č. 58/1969 Zb. stratil účinnosť na území Českej republiky dňom 15.5.1998 a na území Slovenskej republiky dňom 30.6.2004. V Českej republike bol prijatý zákon č

Náhrada škody voči štátu sa podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. premlčuje v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe, ktorej začiatok sa podľa výslovného znenia zákona počíta od doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia bez ohľadu nato, či počas tejto premlčacej doby už škoda vznikla, alebo nie. Akceptovanie takejto námietky premlčania zo strany súdu, pri premlčacej lehote, ktorá podľa výslovného znenia zákona neprihliada na vznik škody, je pre poškodeného

Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 29/97 z 20.10.1997: „Predávajúci môže po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté.“ Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 1.1.1992), „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má

Ak niekto kupuje nové auto (či iné motorové vozidlo), kupuje ho od oficiálneho predajcu, ktorý je licencovaný a teda pri takejto kúpe nehrozí takmer žiadne riziko, že získa auto, ktoré právne (napr. vlastnícky) nie je v poriadku. Riziko však hrozí pri kúpe ojazdeného vozidla. Podiel jazdených a individuálne dovezených vozidiel na celkovom počte predaných vozidiel v SR predstavuje okolo 40 %. Pravdepodobnosť kúpy právne „vadného“ vozidla je preto vysoká. Pre účely tohto článku

Riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) dohodou, alebo súdnym rozhodnutím, zahŕňa aj rozdelenie spoločných vecí medzi manželov tak, aby vlastníkom vecí patriacich do BSM bol po vyporiadaní len jeden z manželov. Účelom vyporiadania BSM je vyporiadanie spoločného vlastníctva vecí prechodom jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva toho-ktorého z manželov, čoho následkom je zároveň pre budúcnosť zamedzenie ďalších sporov a problémov spo

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4279/2016 zo dňa 12.10.2016: Právna veta: „Zaplacení určité částky na účet třetí osoby u peněžního ústavu představující sjednané platební místo s úmyslem dostát smluvenému závazku je třeba pokládat za plnění druhé smluvní straně, a nikoliv majiteli účtu. Takováto platba směřuje ke splnění závazku jedné smluvní strany vůči druhé, nezakládá právní vztah mezi osobou zasílající peníze a majitelem účtu a v důsledku její realizace

Zmluva o pôžičke podľa § 657 a § 658 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, je zmluvou reálnou , t.j. nestačí len dohoda o jej obsahu, ale k jej platnosti je potrebné aj odovzdanie predmetu pôžičky (napr. peňazí) zo strany veriteľa dlžníkovi, inak zmluva nevznikne. Odovzdanie veci, peňazí, alebo zaslanie peňazí ako pôžičky na účet dlžníka je preto dôležitou súčasťou zmluvného vzťahu z pôžičky. Za normálnych okolností veriteľ odovzdá predmet pôžičky, vec či peniaze,