• Maroš Uhaľ

Odborné vyjadrenie vo vzťahu k znaleckému posudku podľa CSP (Civilného sporového poriadku)

Nový Civilný sporový poriadok prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) priniesol od 1.7.2016 do civilného sporového konania viacero zmien v oblasti dokazovania. Novú úpravu má aj znalecké dokazovanie, kde je najpodstatnejšou zmenou možnosť vyhotoviť a v konaní použiť znalecký posudok (podľa § 209 CSP ide o tzv. „súkromný znalecký posudok“) zabezpečený stranou sporu (žalobcom alebo žalovaným). Takto stranou zadovážený znalecký posudok sa nazýva súkromný znalecký posudok a mal by byť postavený na roveň znaleckému posudku zabezpečenému súdom.


Nová právna úprava však zaviedla aj inštitút tzv. „odborného vyjadrenia“, ktorý môže v jednoduchších prípadoch nahrádzať znalecké dokazovanie. Nejde však o úplne nový inštitút, skôr je modifikáciou predchádzajúceho inštitútu vyjadrenia orgánu podľa § 127 ods. 4 pôvodného zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Odborné vyjadrenie, ako aj znalecké dokazovanie je upravené v štvrtom oddieli CSP so spoločným názvom Odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie (§ 206 až § 210 CSP).

Ako som už uviedol, znalecké dokazovanie možno v jednoduchších prípadoch nahradiť odborným vyjadrením podľa úpravy v § 206 CSP. Podľa dôvodovej správy k novému CSP „preferuje sa odborné vyjadrenie pred znaleckým dokazovaním z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania.“ Z toho vyplýva, že zámerom tvorcu zákona je uprednostniť odborné vyjadrenie pred znaleckým posudkom tam, kde to zákonná úprava umožní.

Uvedená nová úprava odborného vyjadrenia, ktorej cieľom je okrem iného zrýchlenie súdnych konaní, má v sebe určité úskalia. Z hľadiska praktickej použiteľnosti uvedenej novej úpravy a z toho vyplývajúcej potreby zrýchlenia súdneho konania si preto v tomto článku dovolím pochybovať o rozsahu jej využitia súdmi v budúcnosti.

Vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o použití, či nepoužití odborného vyjadrenia namiesto znaleckého posudku, dôvodová správa uvádza „Len na posúdenie skutočností založených na vedeckých poznatkoch, za kumulatívneho splnenia podmienok nepostačovania odborného vyjadrenia podľa § 206 CSP môže súd nariadiť znalecké dokazovanie.“ Nie je vôbec zrejmé, aké „kumulatívne podmienky“ má tvorca zákona na mysli, keďže v § 206 CSP sa hovorí len o tom, že odborné vyjadrenie sa použije v prípadoch, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Pravdepodobne teda dôvodová správa mieni podmienky použitia znaleckého posudku, ktoré sú definované v § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 CSP, súd na návrh ustanoví znalca.

Podľa § 207 ods. 1 CSP, „Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.“

Kumulatívnymi podmienkami predpokladanými dôvodovou správou by potom mohli byť tieto skutočností: a) potreba posúdenia určitých skutočností (odborného charakteru) v konaní, b) pre posúdenie skutočností sú potrebné kvalifikované vedomosti – vedecké poznatky, c) zložitosť posudzovaných otázok, d) nepostačuje použitie § 206 CSP, e) návrh strany na takéto dokazovanie (odborným vyjadrením).

Ako som sa vyjadril na úvod, možnosť použitia odborného vyjadrenia nie je v súdnom konaní novinkou, pretože toto umožňovala už doterajšia právna úprava v § 127 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). To značí, že aj doteraz bola táto možnosť súdu daná, ale v praxi nebola vôbec využívaná, pretože súd v prípade sporných odborných otázok vždy ustanovil znalca. Je  pravdou, že rozdiel oproti súčasnej právnej úprave je v tom, že pôvodné OSP uprednostňovalo znalecké dokazovanie, čo vyplývalo aj zo zaradenia znaleckého posudku do ods. 1 ustanovenia § 127 OSP, pričom odborné vyjadrenie bolo upravené až v § 127 ods. 4 OSP. Napriek tomu v ustanovení § 127 ods. 4 OSP pôvodná právna úprava umožňovala použitie „potvrdenia či odborného vyjadrenia“ namiesto znaleckého posudku. V smere novosti úpravy teda nejde až o takú prevratnú novinku.

Podľa § 127 ods. 4 OSP, „Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.“

Podľa § 206 CSP, „Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.“

Ďalej je potrebné podotknúť, že odborné vyjadrenie zabezpečené sporovou stranou nebude odborným vyjadrením podľa § 206 CSP, pretože takéto vyjadrenie môže vyžiadať len súd. V tomto smere sa táto úprava odborného vyjadrenia zhoduje s pôvodnou úpravou pri znaleckom posudku podľa OSP (znaleckým posudkom bol len posudok vykonaný súdom). Naproti tomu si strana môže sama zabezpečiť súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP. Keďže znalecký posudok je vždy vyšším stupňom odborného skúmania (zároveň však netvrdím, že ide o dôkaz vyššej zákonnej sily) ako odborné vyjadrenie, javí sa nelogické, ak si účastník môže zadovážiť súkromný znalecký posudok, ktorý sa vykonáva a hodnotí ako znalecký posudok zadovážený súdom, ale odborné vyjadrenie zadovážené účastníkom nebude odborným vyjadrením odborne spôsobilou osobou podľa § 206, ale len listinným dôkazom podľa § 204 CSP, prípadne verejnou listinou podľa § 205 CSP. Nebude teda možné mať zato, že takouto listinou predloženou stranou sporu boli zodpovedané odborné otázky pre zodpovedanie ktorých sa požaduje zachovať postup podľa § 206 CSP, prípadne podľa § 207 CSP.

Podľa § 204 CSP „Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

Podľa § 209 ods. 1 CSP, „Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.“

Nová právna úprava upresnila pojem od koho možno žiadať odborné vyjadrenie, keď slovo „príslušného orgánu“ nahradila pojmom „odborne spôsobilá osoba“. Podľa pôvodnej úpravy totiž bolo otázne, či orgánom sa myslí aj nezávislý odborník, čo podľa novej úpravy už pochybnosti nevyvoláva. Pochybnosti však vyvoláva skutočnosť, že CSP nezadefinovalo, čo je „odborným vyjadrením“, kto je „odborne spôsobilá osoba“ a napokon, z hľadiska konkurencie odborného vyjadrenia a znaleckého posudku nikde nie je definovaný rozdiel medzi „skutočnosťami na ktoré treba vedecké poznatky“, čo je podmienkou ustanovenia znalca a „odborným vyjadrením“, kde postačuje aj vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. Aj na odborné vyjadrenie budú pravdepodobne potrebné určité vedecké poznatky a za tých okolností môže byť veľmi spornou otázka, kde je hranica medzi možnosťou využitia odborného vyjadrenia a prípadnej potreby použitia znaleckého posudku. Rovnako je tomu aj vo vzťahu k podmienke „zložitosti veci“. Tam, kde sa skúmajú odborné poznatky sa už z tohto titulu predpokladá, že nejde o vec jednoduchú. Zároveň si neviem dosť dobre predstaviť, ako bude súd zisťovať, či na odborné vyjadrenie sú potrebné vedecké poznatky alebo ešte „vedecké poznatky“ potrebné nie sú. Pre nariadenie znaleckého posudku pritom bude súd musieť skúmať vždy každú z kumulatívne stanovených podmienok (t.j. napr. či ide o zložitú vec, či sú potrebné vedecké poznatky a pod.) Súd však nikdy nemohol posudzovať odborné otázky sám (aj keby bol sudca odborníkom v danej oblasti, nemôže posudzovať odborné otázky sám, ale vždy cez znalca, alebo inú osobu) a nemôže tak robiť ani podľa súčasnej právnej úpravy. Je teda zrejmé, že už na zodpovedanie otázky, či je potrebné pre posúdenie určitej otázky znalecké dokazovanie, alebo postačuje odborné vyjadrenie, by sa súd mal obrátiť na odborníka (znalca), čo je však neúčelné, pretože súd najprv musí rozhodnúť o vykonaní znaleckého posudku alebo vyhotovení odborného vyjadrenia a až z vykonaného dôkazu získava odpovede odborníka (či znalca) na sporné otázky.


Problémom súčasnej právnej úpravy je aj to, že odborné vyjadrenie môže súd vyžiadať len na návrh, nie z vlastného popudu. Ak teda strana sporu navrhne vykonať dôkaz zabezpečením odborného vyjadrenia, a súd zistí, že pre účely konania (vzhľadom na to, že pôjde o zložitú otázku na ktorú sú potrebné vedecké poznatky) toto vyjadrenie nepostačuje, ale je potrebný znalecký posudok, nastane situácia, že súd nemôže nariadiť znalecké dokazovanie, pretože nebolo navrhnuté. To platí aj naopak, teda ak strana sporu navrhne na zodpovedanie odbornej otázky znalecké dokazovanie (nepredloží však sama súkromný znalecký posudok) a súd zistí, že postačuje aj odborné vyjadrenie, nemôže ho súd z vlastného podnetu zadovážiť, pretože vykonanie dokazovania odborným vyjadrením nebolo navrhnuté (bolo navrhnuté len znalecké dokazovanie). Vhodným by sa možno javilo umožniť súdu vykonať znalecké dokazovanie aj v prípade, ak účastník navrhol len vyžiadanie odborného vyjadrenia a naopak. Okrem iného, vykonanie znaleckého dokazovania aj bez návrhu strany sa javí ako potrebné súdu umožniť aj z titulu konaní, kde bez znaleckého posudku súd ani nie je schopný v určitých prípadoch rozhodnúť (konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a pod.).

Domnievam sa, že odborné vyjadrenie je aj bez ohľadu na súčasnú úpravu vždy pomerne jednoduchšie spochybniť (ako znalecký posudok) a zároveň aj schopnosť súdu posúdiť odbornosť osoby podávajúcej odborné vyjadrenie je vždy otázna, keďže nemusí ísť o osobu zapísanú v osobe znalcov a sám súd nemá odborné znalosti (ak nemôže sám ani posudzovať spornú odbornú otázku, ťažko môže posudzovať rozsah odborných znalostí určitej osoby). Predsa len nemožno s civilným sporovým konaním porovnávať širokú možnosť použitia odborných vyjadrení v trestnom konaní, kde platia iné zásady, sú tam iné strany konania a iný spôsob vedenia dokazovania.


Praktickú nepoužiteľnosť vyjadrenia podaného „odborníkom“ sa asi nepodarí odstrániť ani súčasnému CSP a v praxi budú súdy prevažne využívať možnosť znaleckého dokazovania. Podľa môjho názoru práve pre existujúcu možnosť spochybnenia odborného vyjadrenia súdy aj s ohľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania uprednostnia znalecký posudok, lebo týmto budú mať odbornú otázku vo vzťahu k prípadným námietkam strán v konečnom dôsledku skôr vyriešenú ako keby súd zadovažoval najprv odborné vyjadrenie (ak strana relevantne spochybní odborné vyjadrenie, súd bude na návrh tejto strany povinný zadovážiť znalecký posudok). Okrem toho, súdy majú dokazovanie znaleckými posudkami vžité a dostatočne vyskúšané, čo bude mať tiež za následok, že ho uprednostnia.

Napokon, strana sporu je vždy schopná vyvrátiť závery odborného vyjadrenia napr. súkromným znaleckým posudkom, ktorý bez ohľadu na zákonom deklarovanú (článok 15 ods. 2 CSP) rovnosť týchto dôkazov, bude aj podľa súčasnej úpravy v skutočnosti po odbornej stránke a kvalitatívnej stránke „silnejším“ dôkazom ako vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. V prípade, ak súd priamo zadováži znalecký posudok, jeho spochybnenie súkromným znaleckým posudkom bude už pre stranu zložitejšie.