V tomto článku chcem poukázať na tú skutočnosť, že z vecí patriacich do BSM sú vylúčené aj veci slúžiace výkonu povolania jedného z manželov. Riešenie tejto otázky v prípade zamestnaných manželov, ktorí vykonávajú prácu v pracovnom pomere a majú povolanie, k výkonu ktorých slúžia špecifické veci či nástroje, je zjavné. Napr. stolár potrebuje k práci drevo, nástroje na jeho opracovanie, murár potrebuje nástroje slúžiace k výkonu stavebnej činnosti, počítačový grafik počítač a podobne. Je jednoznačné, že takéto veci a nástroje slúžiace výkonu podobných povolaní do BSM nepatria. V tejto súvislosti je potrebné položiť si otázku, či takýmto spôsobom možno riešiť aj situáciu u podnikateľa.
K uvedenému problému zaujal stanovisko Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 22 Cdo 1717/2000, keď sa vyjadril: „Výkonom povolania v zmysle § 143 Obč. zákonníka je potrebné rozumieť takisto výkon povolania osobou samostatne zárobkovo činnou, t.j. aj výkon podnikania len jedného z manželov v zmysle § 2 ods. 1 Obch. zákonníka, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Nie je spor o tom, že žalovaný v tomto zmysle podnikateľom bol, pričom predmet konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, t.j. obchodné imanie žalovaného ako podnikateľa, tomuto podnikaniu jednoznačne slúžil; tvoril jeho základ. Záver odvolacieho súdu o tom, že predmet sporu slúžil výkonu povolania žalovaného, je teda správny.“ Na záver ešte Najvyšší súd ČR uviedol: „S ohľadom na uvedené nie je možné právnemu záveru odvolacieho súdu, že veci tvoriace obchodné imanie firmy žalovaného nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, nič vytknúť. Z nespochybnených skutkových zistení súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd prevzal, jednoznačne vyplýva, že predmetnú k. v H. získal žalovaný v dražbe ako jeden z troch členov konzorcia A. H., založeného práve za účelom tejto dražby a následného podnikania vo vydraženom objekte, ktorý tiež od počiatku do rozvodu manželstva slúžil výkonu povolania (podnikania) nie žalobkyne, ale len žalovaného, ktorý sám bol podnikateľom. Povaha tejto veci a jej účelové využitie preto vylučujú jej zaradenie do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.„
Záverom teda možno zhrnúť, že aj veci slúžiace výkonu podnikania len jednému z manželov nepatria do BSM a nemožno ich teda ani vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.