Jedným zo základných práv osoby je právo na prístup k súdu. Ide o ústavné právo, ktoré je upravené v článku 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ To značí, že každá osoba má právo na prístup k súdu, teda právo domáhať sa svojho práva na príslušnom súde v Slovenskej republike, čo sa v praxi deje spravidla podaním žaloby.
Súdna ochrana však má mať za cieľ nielen možnosť viesť súdny spor a dosiahnuť zákonné a spravodlivé rozhodnutie, ale má byť aj rýchla a efektívna. Znamená to, že konanie pred súdom nesmie byť neprimerane dlhé, pretože pri oneskorenom poskytnutí ochrany uplatňovanému právu (napr. súdnym rozhodnutím) už pre účastníka nemusí mať súdne rozhodnutie zmysel, keďže sa vec medzitým napr. vyriešila inak, alebo nastali také zmeny v právnom vzťahu, že už pre účastníka výsledok sporu neprináša žiaden úžitok, či ho dlhé súdne konanie stojí neprimerané náklady (súdne poplatky, odmena advokáta, odmena súdnych znalcov za znalecké posudky), ktoré už nie je ochotný znášať. Súdne konanie teda nemá slúžiť len k tomu, aby sa poskytla ochrana uplatnenému právu, ale aj k tomu, aby táto ochrana bola poskytnutá včas. Aj právo na včasnú súdnu ochranu je zakotvené v Ústave.
Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“
V citovanom ustanovení sa spomína špecifický právny pojem „prieťahy“, ktorý je súhrnným pojmom pre nečinnosť v konaní súdu. Čo je to „prieťah“, alebo „prieťahy“ možno nájsť aj synonymickom slovníku ako zdĺhavé vybavovanie, ustavičné odkladanie, zdĺhavý spor a pod., napr. „vybavil to až po dlhých prieťahoch“.
Ústavný súd Slovenskej republiky k právu na prerokovanie veci bez prieťahov uvádza: „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04 zo dňa 10.11.2004).
Možno teda zhrnúť, že prieťahy, či prieťah v konaní súdu je súdom zavinené nekonanie, alebo síce konanie včasné, ale pre účely rozhodnutia veci neefektívne, čo má za následok objektívnymi dôvodmi neobhájiteľné predlžovanie konania. Vychádza sa pritom z toho, že pre účastníka konania má význam len včasné rozhodnutie vo veci, nie konanie a rozhodnutie samotné. To značí, že len verejné prerokovanie veci (napr. na pojednávaní), ešte neznamená, že právu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy bolo učinené zadosť. Len včasné konanie vo veci a zároveň aj včasné rozhodnutie (a to právoplatné a vykonateľné) totiž poskytne účastníkovi právnu istotu. Právnou istotou v tomto poňatí sa preto nerozumie akékoľvek pokračovanie v konaní, vytýčenie a vykonanie pojednávaní, atď., ale rozumie sa tým až vydanie právoplatného rozhodnutia vo veci, ktorým konanie končí, alebo iný spôsob ukončenia konania poskytujúci pre účastníka právnu istotu.
Porušenie povinnosti konať bez prieťahov sa nemusí týkať výhradne súdov, ale aj iných orgánov, či organizácií. V tomto článku sa budem venovať výhradne prieťahom v konaní súdov, nie iných orgánov. Povinnosť konať bez prieťahov je zdôraznená jej osobitným zakotvením aj v jednotlivých procesných predpisoch upravujúcich rôzne typy súdnych konaní.
Napríklad, v článku 17 zák. č. 160/2015 Z:z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý upravuje sporové konania, je uvedené: „Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“
Ďalej, v článku 5 ods. 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok („CMP“), ktorý upravuje konanie o rozvode a iné konania vo vzťahu k manželstvu, konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o dedičstve, konanie vo veciach obchodného registra, atď. „Súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.“ Potrebu rýchlosti konania zdôrazňuje aj v článku 12 CMP, zhodne v porovnaní s CSP: „Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.“
Podľa článku 5 ods. 7 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ("SSP"), podľa ktorého súdy konajú najmä o žalobách a iných právnych prostriedkoch proti rozhodnutiam, či napr. pri nečinnosti správnych orgánov, „Správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.“
Napokon aj v oblasti trestného práva sa dbá na rýchlosť konania, keď podľa § 2 ods. 7 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, „Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Potrebu rýchlosti konania obzvlášť zdôrazňuje pri väzobných veciach a pri zaistení majetku v § 2 ods. 6 veta druhá TP: „Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene bez zbytočných prieťahov; to platí aj pre trestné veci, v ktorých bol zaistený majetok. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.“
Zásada pre súdy konať bez prieťahov však nie je upravená len v našich vnútroštátnych predpisoch, ale aj v medzinárodných dohovoroch, konkrétne v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a slobodách, ktorý je pre našu republiku záväzný. Podľa tohto dohovoru rozhoduje okrem iných typov sťažností aj o sťažnostiach na prieťahy Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP“). Povinnosť konať v primeranej lehote je zakotvená v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ľudských právach a slobodách: „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.“
Povinnosť konať bez prieťahov je zakotvená aj v článku 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd, ktorá bola do nášho právneho poriadku prevzatá ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., podľa ktorej: „Každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.“
Aj s poukazom na všetky vyššieuvedené právne predpisy je zrejmé, že ide o významnú zásadu a významne chránené právo. Aby toto právo bolo aj vymáhateľné, musia existovať právne prostriedky, ktorými sa môže naplnenie tohto práva od príslušných orgánov (napr. súdov) vymôcť. Pre účely zabezpečenia naplnenia zásady konania bez zbytočných prieťahov je preto dôležitý spôsob, akým sa môže účastník domôcť plynulosti súdneho konania a jeho včasného skončenia a orgány, na ktoré sa za účelom zabezpečenia tohto svojho práva môže účastník obrátiť.
Odstránenia prieťahov v konaní súdu sa môže účastník domôcť troma spôsobmi:
a) sťažnosť na prieťahy podaná predsedovi súdu,
b) ústavná sťažnosť na prieťahy podaná na Ústavnom súde Slovenskej republiky,
c) sťažnosť na prieťahy podaná na Európskom súde pre ľudské práva.
A) Sťažnosť na prieťahy podaná predsedovi súdu:
Niektoré z prostriedkov označených vyššie, si pre ich uplatnenie vyžadujú využitie nástroja, ktorý mu má predchádzať. Uplatnenie prvého spôsobu pod písmenom a), teda podanie sťažnosti predsedovi súdu, však nie je podmienené ničím, ide teda spravidla o prvý prostriedok, ktorým účastník požaduje odstránenie prieťahov v konaní súdu. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, „Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.“ Sťažnosť na prieťahy v konaní sa podáva podľa § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a môže ju podať účastník konania, alebo strana v konaní. Sťažnosť nesmie byť anonymná. Sťažnosť vybavuje predseda súdu. Musí byť vybavená do 30 dní, ak nedôjde k predĺženiu lehoty, aj po predĺžení však môže trvať vybavenie najviac 3 mesiace. Predĺženie lehoty musí byť sťažovateľovi oznámené a to ešte v rámci lehoty, ktorá plynie na vybavenie sťažnosti. Ak sa zistí, že sťažnosť je dôvodná, orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. O vybavení sťažnosti musí byť sťažovateľ vyrozumený písomne a ak so spôsobom vybavenia sťažnosti nie je spokojný, môže do 30 od doručenia vyrozumenia požiadať o prešetrenie vybavenia sťažnosti. O prešetrenie vybavenia sťažnosti možno požiadať predsedu krajského súdu, ak sťažnosť vybavoval predseda okresného súdu a ministerstvo, ak sťažnosť vybavoval predseda krajského súdu, predseda správneho súdu, alebo predseda Špecializovaného trestného súdu.
Problémom tejto sťažnosti z hľadiska jej efektivity je to, že príslušný orgán (predseda súdu) nemá dostatočné právne inštitúty na zabezpečenie vynútenia si povinnosti konať bez prieťahov. Túto skutočnosť vytýka tomuto právnemu prostriedku aj Európsky súd pre ľudské práva. Sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní preto ESĽP nepovažuje za tzv. „účinný prostriedok nápravy“. Účinný prostriedok nápravy je totiž podľa judikatúry ESĽP taký prostriedok, ktorý musí umožniť predísť namietanému porušeniu alebo jeho pokračovaniu, alebo poskytnúť primeranú nápravu za akékoľvek porušenie, k akému došlo. Sťažnosť predsedovi súdu nespĺňa podmienku zabezpečenia primeranej nápravy za porušenie práva na konanie bez prieťahov.
B) Ústavná sťažnosť na prieťahy:
Ďalším prostriedkom nápravy je ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR. Táto sťažnosť je účinným prostriedkom nápravy aj podľa ESĽP.
Ústavný súd SR pred podaním ústavnej sťažnosti podľa písmena b) spravidla vyžaduje uplatnenie postupu podľa písmena a) (sťažnosť predsedovi súdu) a na túto skutočnosť prihliada pri posudzovaní ústavnej sťažnosti (aj keď by na túto skutočnosť vzhľadom na názor ESĽP prihliadať nemal), napr. v súvislosti s rozhodnutím v akej výške a či vôbec prizná primerané zadosťučinenie v peniazoch. V žiadnom prípade však ústavný súd nesmie ústavnú sťažnosť odmietnuť, ak by aj účastník predtým nepodal sťažnosť predsedovi súdu podľa § 62 zákona o súdoch.
Pri spísaní, podaní ústavnej sťažnosti a napokon aj v konaní musí byť účastník povinne zastúpený advokátom. Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, vysloví, že postupom určitého súdu došlo k porušeniu práva účastníka na konanie bez prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a slobodách. Zároveň konajúcemu súdu určí, aby ďalej konal bez prieťahov. Napokon, podľa závažnosti prieťahov, môže priznať aj primerané finančné zadosťučinenie (v peniazoch), ktoré musí zaplatiť účastníkovi súd, ktorý prieťahy zavinil do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu. Ústavný súd SR pri rozhodovaní o sťažnostiach na prieťahy v konaní súdov vychádza zo svojej vlastnej bohatej judikatúry, ako aj z judikatúry ESĽP, pretože niet rozdielu medzi právom na súdne konanie bez prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého rozhoduje ESĽP.
C) Sťažnosť na prieťahy podaná Európskemu súdu pre ľudské práva:
Treťou a poslednou možnosťou zabezpečenia nápravy stavu prieťahov v konaní súdov je sťažnosť na ESĽP podaná pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru, túto však možno využiť až po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov. V tomto prípade to znamená, že nie je potrebné podať sťažnosť predsedovi súdu, pretože nie je účinným prostriedkom nápravy, ale je určite potrebné podať ústavnú sťažnosť a až keď jej nebude vyhovené, otvára sa pre účastníka konania cesta podania sťažnosti na ESĽP. Aj v prípade, ak ústavnej sťažnosti bude vyhovené, ale rozhodnutie pre účastníka nebude priaznivé tak, ako predpokladal (napr. bude priznaná nižšia suma primeraného zadosťučinenia), môže využiť podanie sťažnosti na ESĽP. Predchádzajúce podanie ústavnej sťažnosti je potrebné preto, že Ústavný súd Slovenskej republiky má pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti k dispozícii nielen možnosť vysloviť, že došlo k porušeniu práva na konanie bez prieťahov, ale aj právo sankcionovať príslušný súd povinnosťou uhradiť nemajetkovú ujmu, ktorá prieťahmi vznikla a to aj v peniazoch a zároveň tento súd sankcionovať povinnosťou uhradiť trovy konania o ústavnej sťažnosti. Keďže ústavný súd má k dispozícii takéto prostriedky, aj ESĽP uznáva, že ústavná sťažnosť je účinným prostriedkom nápravy pri prieťahoch v konaní a preto je účastník vždy povinný uplatniť najprv tento prostriedok a až keď mu nie je vyhovené, uplatniť svoje právo cestou sťažnosti na ESĽP. Aj sťažnosť na ESĽP nepochybne je účinným prostriedkom nápravy, pretože ESĽP môže jednak vysloviť porušenie práva, ale aj priznať nemajetkovú ujmu vzniknutú porušením práva konať bez prieťahov a priznať aj nárok na náhradu trov konania. Rozdielom oproti ústavnej sťažnosti je to, že v konaní o sťažnosti podanom na ESĽP je žalovanou Slovenská republika ako štát, nie súd, ktorý právo porušil.
Comentarios