• Maroš Uhaľ

Neplatnosť darovacej zmluvy pri prepadnom zálohu

Updated: Oct 4, 2018

„Darovacia zmluva uzavretá za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky obdarovaného voči darcovi je neplatným právnym úkonom.“ Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 33/2005 zo dňa 28.4.2005.


Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej medzi ňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným. Uviedla, že darovaciu zmluvu uzavrela za účelom zabezpečenia (ručenia) dlhu z pôžičky poskytnutej žalovaným jej priateľke E.S., no v skutočnosti nemala v úmysle darovať, alebo akokoľvek inak scudziť svoj byt.

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetnú darovaciu zmluvu uzavreli za účelom zabezpečenia návratnosti pôžičky poskytnutej žalovaným Emílii S. Vyslovil názor, že darovacia zmluva spĺňa účel zabezpečenia záväzku nehnuteľnosťou, bola uzavretá slobodne, neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a neprieči sa ani dobrým mravom, preto je platná.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy. Poukázal na to, že zo zisteného skutkového stavu nebolo sporné, že skutočným účelom darovacej zmluvy nebolo darovanie bytu žalovanému, ale prechod bytu do vlastníctva žalovaného na úhradu jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, teda dojednanie o tzv. prepadnom zálohu. Darovacia zmluva dohodnutá s takýmto účelom odporuje ustanoveniu § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. že záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia splatnej pohľadávky zo založenej veci, a je preto neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný.

Dovolací súd dovolanie žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 veta pred bodkočiarkou O.s.p.) ako nedôvodné z týchto dôvodov: „Po prejednaní veci dospel k záveru, že za skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a prevzatého odvolacím súdom, možno súhlasiť s právnym záverom odvolacieho súdu o neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Darovacia zmluva bola uzavretá v rovnaký deň, kedy bola medzi žalovaným a E.S. uzavretá zmluva o pôžičke. Žalovaný pri výsluchu pred súdom prvého stupňa uviedol, že darovacia zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia (ručenia) dlhu z pôžičky, ktorú poskytol E.S. Skutočnosť, že darovacia zmluva v posudzovanej veci mala slúžiť ako zabezpečovací inštitút a nie ako právny úkon zakladajúci záväzkovo-právny vzťah, potvrdzuje aj notárska zápisnica o prijatí prvopisu darovacej zmluvy do notárskej úschovy. Z tejto zápisnice vyplýva, že uplynutím splatnosti dlhu z pôžičky, ak pôžička nebude uhradená, možno predmet úschovy vydať žalovanému, v opačnom prípade len žalobkyni. Predmetný byt vo vyššie uvedenom zmluvnom vzťahu teda vystupuje ako záloh zabezpečujúci splnenie záväzku tretej osoby zo zmluvy o pôžičke. K realizácii uvedeného zabezpečovacieho inštitútu v prípade nesplnenia záväzku tretej osoby malo dôjsť tak, že vlastnícke právo k bytu prejde na žalovaného ako veriteľa. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Zmluvná voľnosť sa podľa citovaného ustanovenia predovšetkým vzťahuje na úpravu vzájomných práv a povinností zmluvných strán, teda na záväzkové vzťahy. Úpravu realizácie záložného práva, ktoré je právom vecným a vzťahuje sa aj na iné osoby než na účastníkov zmluvného vzťahu, je však v zmysle uvedeného ustanovenia nutné považovať za úpravu kogentnú, zmluvnú voľnosť obmedzujúcu. Záložný veriteľ teda nemá možnosť realizovať záložné právo spôsobom odchylným od zákonnej úpravy (podľa ustanovenia § 151f ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia darovacej zmluvy uspokojenie zo zálohu mohol záložný veriteľ dosiahnuť iba predajom zálohu v rámci súdneho výkonu rozhodnutia alebo exekúcie uskutočňovanej súdnym exekútorom). Nemôže si zmluvne upraviť, že k uspokojeniu jeho pohľadávky dôjde tým, že záloh sám predá, alebo že na neho prejde vlastnícke právo k zálohu.


Dojednanie darovacej zmluvy za účelom, aby pohľadávka záložného veriteľa (obdarovaného) bola uspokojená tak, že na neho prejde vlastnícke právo k zálohu, predstavuje dojednanie spôsobu realizácie záložného práva, ktorý nie je zákonom dovolený, a dopadá preto na neho ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Súd k absolútnej neplatnosti prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti ex officio.


Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, kedy sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.


V prejednávanej veci uzavretie darovacej zmluvy samo o sebe zákonu neodporuje. Situáciu je však nutné posúdiť v kontexte ostatných konkrétnych okolností, z ktorých vyplýva, že darovacia zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia zmluvy o pôžičke a že jej realizáciou malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu ako zálohu na žalovaného ako záložného veriteľa, teda k prepadnutiu zálohu. Takéto dojednanie svojimi dôsledkami obchádza kogentnú zákonnú úpravu realizácie záložného práva. Darovacia zmluva je preto v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre obchádzanie zákona.“