V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je aj vec, ktorú jeden z manželov nadobudol za trvania manželstva výlučne vlastným pričinením v dobe, kedy bol druhý z manželov vo výkone trestu odňatia slobody. Preto takáto vec nie je cudzou vecou, ktorá by bola spôsobilým predmetom krádeže, spáchanej druhým manželom.
Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici bol obžalovaný vinný, okrem iných skutkov, aj z trestného činu krádeže z dôvodu, že v čase, keď jeho manželka odišla do práce, tejto odcudzil jeden zlatý prsteň a retiazku v hodnote 340 Kčs a 9. septembra 1967 odcudzil jednu mliekarenskú kanvu s obsahom 20 litrov bravčovej masti v hodnote 500 Kčs, ktorú predal za 100 Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu podal obžalovaný odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie uznesením z 10. januára 1968 sp. zn. 5 To 593/67 zamietol. Krajský súd vo svojom rozhodnutí k tomuto bodu uviedol, že „pokiaľ ide o 20 litrov masti, je treba poukázať na výpoveď poškodenej manželky obvineného, ktorá mimo iného uviedla, že išlo o masť z domácej porážky prasaťa, ktoré si sama odchovala zo svojho zárobku v čase, keď obvinený bol vo výkone trestu odňatia slobody.“ Preto vyslovil názor, že posúdenie tohoto skutku okresným súdom ako trestný čin krádeže odpovedá zákonu. Generálny prokurátor podal v prospech obžalovaného sťažnosť pre porušenie zákona.
Najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov: „Pri posudzovaní vlastníctva nie je vôbec rozhodné, či si manželka obvineného odchovala prasa sama, ale je treba vychádzať z ustanovenia § 143 obč. zák. Podľa tohoto ustanovenia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo bolo nadobudnuté niektorým z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako i vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. V bezpodielovom vlastníctve bola teda i masť, ktorú manželka obvineného získala v čase, keď obvinený bol vo výkone trestu odňatia slobody.“
Uvedený judikát je v plnej miere použiteľný aj v súčasnej dobe. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vychádza zo skutočnosti, že vlastníkom veci, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), je každý z manželov a to bez určenia veľkosti jeho podielu, t.j. v celosti. Žiaden z manželov sa preto na veci, ktorá mu patrí v rovnakom rozsahu ako druhému manželovi, nemôže dopustiť ani trestného činu krádeže, ani iného trestného činu, pri ktorom je predmetom trestného činu „cudzia vec“. Vec v BSM totiž ani pre jedného z manželov navzájom nie je cudzou vecou, takáto vec je cudzou vecou len pre tretie osoby, od manželov odlišné.