Po zániku manželstva rozvodom, alebo zrušením bezpodielového spoluvlastníctva musia ešte manželia vyporiadať spoločný majetok, teda majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len „BSM“). Toto vyporiadanie je možné vykonať dohodou, alebo súdnou cestou.
Hovorí sa, že dohoda je za každých okolností lepšia ako súdne konanie. V prípade vyporiadania BSM to platí bezvýhradne. Vyporiadanie spoločného majetku je výhodnejšie vykonať dohodou, pretože dohoda oproti súdnemu vyporiadaniu je za prvé lacnejšia a za druhé omnoho rýchlejšia.
Vyporiadanie dohodou je rýchlejšie, pretože súdne konania o vyporiadanie BSM trvajú vždy niekoľko rokov, o skončení sporu napr. do jedného roka možno uvažovať len vo výnimočných prípadoch, ak žiadny z účastníkov nerozporuje napr. ceny majetku v BSM a pod., nevykonáva sa rozsiahle dokazovanie, čo však v praxi nie je časté. Okrem toho, takýto „nekonfliktní“ účastníci nemajú ani dôvod viesť súdne konanie a spravidla uzavrú dohodu o vyporiadaní BSM bez toho, aby vôbec podali žalobu o vyporiadanie. Za časté prípady je naopak potrebné považovať tie spory, kde účastníci zahŕňajú do konania rozsiahly majetok v BSM, pričom každý z účastníkov trvá na vyššej hodnote určitého majetku (najmä toho, ktorý nechce), alebo nižšej hodnote iného majetku (spravidla toho, ktorý chce), čoho následkom je potreba vykonania dokazovania za účelom ustálenia ceny tohto majetku. Toto sa robí znaleckými posudkami, ktoré sú z hľadiska trov konania veľmi nákladné a podstatným spôsobom predlžujú súdne konanie. Tieto trovy konania spojené so znaleckými posudkami v konečnom dôsledku tak či tak zaplatia účastníci. Nie je výnimočné, ak z týchto dôvodov súdne konanie o vyporiadanie BSM trvá 3, 5, či viac rokov a nakoniec mnohokrát aj tak dôjde k dohode o vyporiadaní BSM, pretože účastníci stratia trpezlivosť čakať na výsledok konania.
Dohoda o vyporiadaní BSM je lacnejšia preto, že v súdnom konaní účastník platí okrem súdnych poplatkov (viď výklad ďalej) a ostatných nákladov konania (napr. odmena pre znalcov za znalecké posudky vyhotovené v konaní, za zadovažovanie listín, napr. stavov účtov z bánk a pod.), aj trovy svojho advokáta (prípadne pri neúspechu v spore aj trovy advokáta protistrany).
Súdne poplatky sú upravené v položke 6 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
V súdnom konaní o vyporiadanie BSM musí účastník, v tomto prípade žalobca, zaplatiť za podanie žaloby najprv súdny poplatok za podanie návrhu na vyporiadanie BSM, pričom tento poplatok predstavuje pomerne nízku sumu 66,- EUR. Tento poplatok sa nezdá vysoký, ale bohužiaľ nejde o konečný poplatok za vyporiadanie. Prvým špecifikom konania o vyporiadanie BSM vo vzťahu k súdnym poplatkom je to, že pri konečnom rozhodnutí vo veci sa platí aj ďalší poplatok a ten je už vo výške 3 % z predmetu konania pri rozhodnutí rozsudkom, prípadne 1 % z predmetu konania v prípade uzavretia súdneho zmieru v konaní (ide o dohodu účastníkov potvrdenú súdnym rozhodnutím). Výška tohto následného poplatku je však vždy minimálne 66,- EUR a maximálne 16.596,50 EUR.
Druhým špecifikom poplatkovej povinnosti v konaní o vyporiadanie BSM je tá skutočnosť, že tento následný poplatok už neplatí len jeden z účastníkov konania, ale obaja účastníci. Podklad tejto úpravy tkvie v ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého poplatníkmi sú „obe strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu“. To značí, že účastníci budú na základe rozhodnutia súdu povinní zaplatiť pri vyporiadaní BSM v konaní poplatok vo výške 3 % z predmetu konania. Netreba si veľmi všímať druhú časť vety za spojkou alebo „jedna z nich podľa rozhodnutia súdu“, pretože v praxi k takýmto prípadom skôr nedochádza, spravidla súd určí poplatkovú povinnosť obom účastníkom. Prípad, kedy by prichádzalo do úvahy určenie tejto následnej poplatkovej povinnosti len pre jedného účastníka, je typicky oslobodenie od súdneho poplatku na strane druhého účastníka.
Čo v tomto prípade znamená „predmet konania“, ktorý je pre určenie sumy poplatku dôležitý? Poplatok sa určuje z jeho základu, pričom v tomto prípade zákon hovorí, že základom poplatku je predmet konania. Zákon v § 7 ods. 8 ustanovuje, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku „cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú“. Podľa komentára k zákonu sa „poplatok nevyrubuje iba z toho, čo je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 OZ, ale aj z iných hodnôt, ktoré sa v súvislosti s týmto konaním vyporiadavajú. Keďže zákon o súdnych poplatkoch hovorí len o veciach a hodnotách, poplatkový základ tvoria iba aktíva. Pasíva sa do základu ani nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje.“ (Horváth, E., 2014, Zákon o súdnych poplatkoch – komentár, 2. vydanie, Bratislava : Wolters Kluwer). Z toho vyplýva, že súdny poplatok sa bude vypočítavať z hodnoty všetkých vecí, ktoré účastníci do konania o vyporiadanie BSM zahrnú. Pôjde napr. o nehnuteľnosti (domy, pozemky), motorové vozidlá, nábytok, elektronika, obrazy a pod.
Cenu vecí určujú v rámci svojich vyjadrení (písomných a ústnych) v konaní účastníci. Popri tom však môžu byť vyporiadavané aj iné majetkové hodnoty, napr. cenné papiere, zmenky, či obchodné podiely účastníkov v obchodných spoločnostiach a iné veci či práva s určitou majetkovou hodnotou. Tieto veci môžu byť ocenené zhodným vyhlásením účastníkov, prípadne v prípade nezhody znaleckým posudkom (odmena znalca sa pohybuje v stovkách, v zložitejších veciach aj v tisícoch eur). Poplatok sa však nebude vypočítavať z pasív – úverov, pôžičiek, atď. – pretože tieto nepredstavujú „hodnotu“, ale len dlh. O tieto pasíva sa nezníži ani hodnota predmetu konania pre účely výpočtu súdneho poplatku, jednoducho sa na záporné hodnoty (pasíva) nebude pri určení súdneho poplatku prihliadať.
Napríklad, účastníci majú v BSM rodinný dom s pozemkami v hodnote 200.000,-EUR, dve motorové vozidlá spolu v hodnote 20.000,-EUR a zariadenie domu v hodnote 10.000,-EUR. Spolu to predstavuje sumu 230.000,-EUR. Majú aj hypotekárny úver vo výške 50.000,-EUR a spotrebný úver vo výške 5.000,-EUR, čo predstavuje sumu 55.000,-EUR. Súd určí základ poplatku vo výške 230.000,-EUR (to jest prihliadne len na aktíva BSM), pričom na dlhy vo výške 55.000,-EUR pre účely určenia súdneho poplatku neprihliadne. Keďže nedochádza k uzavretiu súdneho zmieru (kde by bol poplatok len 1 %), súd rozhodne rozsudkom (poplatok 3 %). V tomto rozhodnutí zaviaže súd účastníkov spoločne a nerozdielne na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 3 % z hodnoty predmetu konania, čo predstavuje 3 % zo sumy 230.000,-EUR, teda sumu 6.900,-EUR. Žalobca teda celkovo v konaní na poplatkoch zaplatí 3.516,-EUR a žalovaný 3.450,-EUR len na súdnych poplatkoch a to ešte nerátam s trovami znaleckých posudkov a advokátov.
Spoločne a nerozdielne znamená, že uvedená suma poplatku môže byť vymáhaná od ktoréhokoľvek z účastníkov v celom rozsahu. Ak ju jeden z účastníkov zaplatí sám v celosti, alebo vo väčšej časti, má právo žiadať náhradu toho, o čo viac zaplatil (ak zaplatil viac ako ½ poplatku), od druhého účastníka konania.
Čo sa týka trov svojho advokáta, ich výška je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Výšku odmeny je možné si s advokátom zmluvne dohodnúť (§ 2 ods. 2 vyhlášky) ako odmenu paušálnu (jednou sumou za celé zastupovanie), hodinovú (odmena sa účtuje za každú účelne vynaloženú hodinu právnej služby, prípadne po dohodu aj za štvrťhodinu), odmenu podielovú (podľa výsledku vybavenia veci, konania), alebo tarifnou odmenou dohodnutou inak ako sadzbou tarifnej odmeny určenej vo vyhláške. Výška podielovej odmeny je obmedzená 20 % zo základu na jej určenie.
Pokiaľ nedôjde k dohode, odmena sa určí podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, „Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).“
Tarifná odmena advokáta sa v prípade, ak nedôjde k dohode, určuje takto:
a) do sumy 165,70 EUR tarifnej hodnoty je tarifná odmena advokáta za jeden úkon 16,60 EUR,
b) nad sumu 165,70 EUR do sumy 663,88 EUR je tarifná odmena advokáta za jeden úkon 16,60 EUR plus 1,66 EUR za každých začatých 33,19 EUR prevyšujúcich sumu 165,97 EUR,
c) nad sumu 663,88 EUR do sumy 6.638,78 EUR je tarifná odmena advokáta za jeden úkon 41,49 EUR plus 9,96 EUR za každých aj začatých 331,94 EUR prevyšujúcich sumu 663,88 EUR,
d) nad sumu 6.638,78 EUR do 33.193,92 EUR je tarifná odmena advokáta za jeden úkon 220,74 EUR plus 16,60 za každých aj začatých 1.659,70 EUR prevyšujúcich sumu 6.638,78 EUR,
e) nad sumu 33.193,92 EUR je tarifná odmena advokáta za jeden úkon 486,29 EUR plus 6,64 EUR za každých aj začatých 3.319,39 EUR prevyšujúcich sumu 33.193,92 EUR.
Pri určení tarifnej hodnoty predmetu právnej služby, t.j. základu, z ktorej sa odmena počíta, je rozhodujúce všeobecné ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov, podľa ktorého „za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby“.
V prípade konania o vyporiadanie BSM je situácia pri určovaní odmeny advokáta ešte špecifickejšia, o čom pojednáva ustanovenie § 10 ods. 6 vyhlášky odmenách advokátov, podľa ktorého „vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tarifnou hodnotou polovica hodnoty všetkých vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sú predmetom vyporiadania.“ Oproti určovaniu základu pri súdnom poplatku je tu rozdiel v tom, že sa pri určení odmeny advokáta vychádza aj z pasív BSM, nielen z aktív. Tarifnou hodnotou (základom odmeny) je potom polovica hodnoty aktív aj pasív.
Z uvedeného vyplýva, že uzavretie dohody o vyporiadaní BSM medzi manželmi (manželmi v prípade, ak majú zrušené BSM bez rozvodu), alebo rozvedenými manželmi, je, vzhľadom na výšku trov konania, ktoré v konaní zaplatia (či už štátu, alebo advokátom), omnoho výhodnejšie. V každom prípade však doporučujem dať si vyhotoviť dohodu o vyporiadaní BSM advokátom, pretože ide o právne zložitý právny úkon, ktorý častokrát zahŕňa vyporiadanie rôzneho majetku a práv (nehnuteľnosti, motorové vozidlá a iné hnuteľné veci, obchodné podiel a akcie v spoločnostiach a pod.), kde môže laik urobiť závažnú chybu, ktorej výsledkom bude neplatná dohoda o vyporiadaní BSM. Potom by účastníci tak či onak museli iniciovať konanie o vyporiadanie BSM. Zároveň je právna služba spočívajúca vo vyhotovení dohody o vyporiadaní BSM advokátom určite podstatne lacnejšia ako prípadné celkové zastupovanie advokátom v konaní, kde by podľa vyhlášky o tarifnej odmene mohol advokát účtovať (ak nedôjde k dohode o zmluvnej odmene) každý úkon (žaloba, iné písomné podania v konaní, účasť na pojednávaní, rokovanie s klientom a pod.). V prípade dohody bude účtovať len jeden úkon – vyhotovenie dohody o vyporiadaní BSM a majetkové vzťahy medzi manželmi (bývalými manželmi) budú vyriešené do budúcnosti raz a navždy a najmä rýchlo.