top of page
  • Writer's pictureMaroš Uhaľ

Vecné bremeno

Vecné bremená sú upravené v § 151n až 151p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Definíciu vecných bremien možno nájsť v úvodnom ustanovení § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo aj niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Z toho vyplýva, že vecné bremeno je možné zriadiť len k nehnuteľnosti (dom, pozemok, atď.), nie k veci hnuteľnej (auto, kniha, stôl a pod.). V minulosti sa zaťažené nehnuteľnosti označovali pojmom „služobné“ nehnuteľností a nehnuteľnosti, z ktorých vyplýva oprávnenie z vecného bremena, ako „panujúce“ nehnuteľnosti, pričom aj dnes sa tieto názvy niekedy používajú a to pre pomerne trefné a ľahko pochopiteľné označenie tých-ktorých nehnuteľností v súvislosti s vecnými bremenami.


Typickým prípadom vecného bremena pre lepšie pochopenie inštitútu je napríklad zriadenie oprávnenia čerpať vodu zo studne suseda na susedovom pozemku. Osoba oprávnenej (nazveme si ju Anna Oprávnená) vlastní rodinný dom so súpis. č. 21 (bez napojenia na vodovod) na svojom pozemku parc. č 23 a na vedľajšom pozemku parc. č. 50 sa nachádza studňa, ktorá patrí spolu s vedľajším pozemkom parc. č. 50 susedovi (pomenujeme ho Peter Povinný). Vecné bremeno založia vzájomnou zmluvou, ktorá musí byť povinne písomná, inak je neplatná. Ide o dvojstranný vzťah, kde na jednej strane existuje právo oprávnenej osoby (vlastníka domu Anny Oprávnenej) čerpať vodu zo studne suseda a na druhej strane vzniká povinnosť povinnej osoby (suseda Petra Povinného) umožniť, teda v tomto prípade trpieť výkon tohto práva, t.j. umožniť čerpať vodu zo svojej studne. V zmluve pravdaže môže byť zakotvená aj povinnosť Petra Povinného niečo konať (čistiť studňu, opravovať studňu, sám napojiť hadicu na zalievanie záhrady Anny Oprávnenej na prípojku na studni) prípadne sa zdržať čerpania vody zo studne, pretože by sa mohlo znížiť množstvo vody v studni.


Toto právo môže mať dve podoby. Prvá možnosť je, že právo vecného bremena prináleží len konkrétnej, presne určenej osobe, ktorá bude čerpať vodu zo studne. V našom príklade to bude osoba Anny Oprávnenej, ktorá vlastní rodinný dom a pozemok pod ním v bezprostrednom susedstve pozemku suseda, na ktorom je studňa. To značí, že sa zmluvou zriadi právo zodpovedajúce vecnému bremenu len pre túto osobu a po jej smrti zanikne (v prípade právnickej osoby jej zánikom). Vtedy ide o osobné právo tohto subjektu, ktoré neprechádza na dedičov. Ide o vecné bremeno IN PERSONAM.V tomto prípade nie je významné, či Anna Oprávnená je, alebo nie je, vlastníčkou rodinného domu súpis. č. 21 spolu s pozemkom parc. č. 23, pretože vecné bremeno sa neviaže na tieto nehnuteľnosti ako na oprávnené nehnuteľnosti. Následne Anna Oprávnená predá rodinný dom s pozemkom pod ním a presťahuje sa napríklad do vedľajšieho domu v tej istej obci, pričom stále bude mať možnosť vykonávať právo čerpať vodu zo studne. Annu Oprávnenú teda pre istotu necháme stále bývať v rodinnom dome bez vody a v tej istej obci, aby mohla užívať studňu, pretože ak by bývala v dome s vodovodnou prípojkou, alebo sa trvalo odsťahovala do inej obce, mohol by to byť buď dôvod na zrušenie vecného bremena súdom (§ 151p ods. 3 OZ), alebo by jej mohlo zo zákona zaniknúť (§ 151p ods. 2 OZ), o tom ale v inom článku. Anne Oprávnenej v tejto situácii ako konkrétnej osobe nezanikne vecné bremeno – právo čerpať vodu zo studne suseda, pretože toto právo sa viazalo na jej osobu a nie na ňu ako vlastníka rodinného domu s pozemkom. Zároveň, ten kto od nej kúpi tento rodinný dom s pozemkom, nezíska touto kúpou právo čerpať vodu zo studne suseda – teda právo zodpovedajúce vecnému bremenu.


Druhý spôsob je ten, že sa zmluvou zriadi vecné bremeno práva čerpať vodu zo studne pre vlastníka domu súpis. č. 21 a pozemku parc. č. 23, ktoré sa nachádzajú vedľa pozemku parc. č. 50, na ktorom je studňa. V tomto prípade ide o vecné bremeno IN REM, pretože sa síce zriadi zmluvou medzi povinnou osobou (susedom Petrom Povinným) a oprávnenou osobou (vlastníkom domu Annou Oprávnenou), ale oprávnená osoba toto právo získa na základe toho, že vlastní dom a pozemok, na ktoré sa toto vecné bremeno bude viazať. Ak potom aj táto osoba, ktorá ako oprávnený subjekt (Anna Oprávnená) podpísala zmluvu o zriadení vecného bremena, zomrie, toto právo prejde na jej dedičov, respektíve na osobu, ktorá získa dom a pozemok, ku ktorým je toto právo viazané. Takto zriadené právo potom nezanikne ani smrťou oprávnenej osoby, ani prevodom domu. Prevodom domu a pozemku na inú osobu však stratí možnosť jeho výkonu osoba, ktorá ho zriadila zmluvou (v našom prípade Anna Oprávnená) a získa ho osoba, ktorá kúpi dom, ku ktorému sa vecné bremeno viaže. Rozhodujúce je teda vlastníctvo nehnuteľnosti, ku ktorej sa viaže vecné bremeno, rozhodujúcou nie je konkrétna osoba, ako pri vecnom bremene IN PERSONAM, pretože vecné bremeno sa neviaže na ňu, ale na vlastníka nehnuteľností.


Zároveň, v oboch prípadoch (vecné bremeno IN PERSONAM, aj IN REM), sa sused Peter Povinný nemôže zbaviť vecného bremena prevodom pozemku so studňou na inú osobu, pretože síce on ako osoba už nebude povinný z vecného bremena, ale povinnosť prejde na nového vlastníka pozemku so studňou. Vo vzťahu k zaťaženým nehnuteľnostiam (služobným nehnuteľnostiam) teda vlastne vždy ide o vecné bremeno IN REM, pretože povinnosť nie je viazaná na konkrétnu osobu, ale na vlastníka zaťažených nehnuteľností. Pre odlíšenie typu vecného bremena si teda treba vždy všímať podobu vecného bremena na strane oprávneného, pretože tam môže ísť o vecné bremeno IN PERSONAM, alebo IN REM. Na strane oprávneného je podstatné o aký typ vecného bremena ide a aký typ vecného bremena prípadne kúpou získam, teda či kúpim panujúce nehnuteľnosti (na ktorých je oprávnenie), alebo panujúce nehnuteľnosti nekúpim, lebo vecné bremeno je viazané len na osobu (na meno vlastníka nehnuteľností).


Typ vecného bremena možno spravidla zistiť z výpisu z listu vlastníctva, kde jeho obsah možno nájsť v ťarchách aj s prípadným označením, či sa viaže k osobe, alebo k nehnuteľnostiam, častokrát aj s označením IN PERSONAM, či IN REM. Ak však kupujem zaťaženú nehnuteľnosť, alebo nehnuteľnosť s oprávnením z vecného bremena, vždy je potrebné si vyžiadať od predávajúceho aj zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou bolo vecné bremeno zriadené. Ak by ju nemal (nebol zmluvnou stranou), nech o ňu požiada kataster nehnuteľností (na to má nárok ako osoba oprávnená, či povinná z vecného bremena) a potom nech ju predloží osobe nadobúdateľa nehnuteľnosti. Zo zmluvy si totiž nadobúdateľ najlepšie skontroluje rozsah vecného bremena, ako aj oprávnenia, či povinnosti z neho vyplývajúce.

Recent Posts

See All

Osvedčenie podpisov pri prevode nehnuteľnosti

Kedy je potrebné osvedčiť (overiť) podpis účastníka na zmluve je zakotvené v § 42 ods. 3 katastrálneho zákona. Osvedčenie podpisu znamená overenie, že ide o podpis konkrétnej osoby, spravidla identifi

Comentarios

Obtuvo 0 de 5 estrellas.
Aún no hay calificaciones

Agrega una calificación
bottom of page