• Maroš Uhaľ

Vyporiadanie BSM dohodou po 3 rokoch od jeho zániku

Aktualizováno: 1. 10.

V článku Zákonné vyporiadanie BSM https://www.akuhal.sk/post/zákonné-vyporiadanie-bsm som uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj ako „BSM“) je potrebné vyporiadať dohodou medzi manželmi (bývalými manželmi v prípade rozvodu) do troch rokov od zániku BSM, pretože inak dôjde k zákonnému vyporiadaniu BSM podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.


Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“


Zákonné vyporiadanie BSM (ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku) znamená, že ak v lehote 3 rokov od zániku BSM nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo v tej istej lehote nebude podaný návrh na súd, dochádza k tomu, že hnuteľné veci patria tomu, kto ich užíva (pre svoju potrebu, potrebu rodiny či domácnosti), nehnuteľné veci (stavby, pozemky a pod.) a ostatné hnuteľné veci (t.j. tie hnuteľné veci, ktoré neužíva žiaden z manželov výlučne) sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely sú rovnaké, teda každý z manželov bude mať na takýchto veciach spoluvlastnícky podiel o veľkosti jednej polovice. To platí aj o ostatných majetkových právach.


Z tohto pravidla však existuje výnimka. Uplatní sa však len v prípade prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM začatého na základe žaloby (návrhu) niektorého z manželov (bývalých manželov).


Ak medzi manželmi nedôjde k dohode uzavretej do troch rokov od zániku BSM, nastáva vyporiadanie BSM zo zákona. Všimnime si pritom rozdiel medzi dohodou a súdnym vyporiadaním uvedený v citovanom ustanovení § 149 ods 4 prvej vety vo vzťahu k lehote troch rokov pre zákonné vyporiadanie. Prvá časť vety po spojku "alebo" znie: „Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou“, čo znamená, že podľa doslovného znenia textu by do troch rokov mala byť táto dohoda aj uzavretá. Teraz sa pozrime na druhú časť vety za spojkou "alebo", ktorá znie: „ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu“. Na rozdiel od dohody manželov, ktorá musí byť v lehote 3 rokov aj uzavretá, z citovaného textu nevyplýva, že aj súd musí do troch rokov vyporiadať BSM rozhodnutím, ale len to, že ho musí vyporiadať na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku (teda postačuje začatie konania). Doslovný výklad tohto ustanovenia na prvý pohľad svedčí len v prospech súdneho vyporiadania BSM po uplynutí lehoty za predpokladu začatého konania o vyporiadanie BSM.


Najvyšší súd Českej republiky vo veci 22 Cdo 2574/98 zo dňa 24.2.2000 v tomto smere aj judikoval: „1. Nevyvratitelná právní domněnka vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů podle ustanovení § 149 odst. 4 ObčZ, ve znění před novelou provedenou zák. č. 91/1998 Sb., nemohla nastoupit, bylo-li v tříleté lhůtě v tomto ustanovení uvedené zahájeno řízení o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví.

2. Za trvání řízení o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví zahájeného včas v uvedené lhůtě nelze po uplynutí této lhůty platně uzavřít (mimosoudní) dohodu o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů.“


Súd teda zaujal záver, že k zákonnému vyporiadaniu podľa § 150 ods. 4 českého obč. zák. (u nás § 149 ods. 4 OZ) nedôjde, ak je podaný návrh na vyporiadanie BSM na súd. Vyporiadanie BSM bude v tomto prípade vykonané rozhodnutím súdu a súd rozhodne aj o tom kto (z manželov) a v akých podieloch nadobudne majetok z BSM. Na druhej strane však Najvyšší súd ČR vylúčil možnosť uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM po uplynutí troch rokov od zániku BSM a to bez ohľadu nato, či prebieha, alebo neprebieha konanie o vyporiadanie BSM.


Podľa tohto výkladu, ak teda do 3 rokov od zániku BSM nedôjde k podaniu návrhu na vyporiadanie BSM na súd, nastane zákonné vyporiadanie BSM rovnako ako v prípade, ak do 3 rokov nie je uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM samotnými manželmi (bývalými manželmi). Ak ale niektorý z manželov podá návrh na vyporiadanie BSM do troch rokov od zániku BSM, nenastáva zákonné vyporiadanie BSM a súd ho v tomto prípade môže vyporiadať v tomto začatom konaní kedykoľvek po uplynutí troch rokov (teda pokojne aj po 10 rokoch od jeho zániku). Podmienkou je, aby toto konanie neskončilo inak ako rozsudkom o vyporiadaní BSM (alebo súdnym zmierom), ak má dôjsť k vyporiadaniu BSM v tomto konaní. Konanie teda nesmie skončiť jeho zastavením pre nezaplatenie súdneho poplatku, prípadne zastavením konania pre späťvzatie návrhu na jeho začatie, pretože po uplynutí lehoty 3 rokov už nemožno s úspechom začať nové konanie o vyporiadanie BSM, keďže nový návrh už bude podaný po uplynutí lehoty (medzitým by už nastalo zákonné vyporiadanie BSM).


K tomuto je potrebné ešte poznamenať, keďže citujem aj českú judikatúru, že česká právna úprava bola do konca roka 2013 s našou úpravou zhodná (od 1.1.2014 je v ČR účinný nový Občanský zákoník pod č. 89/2012 Sb.).


Znenie ustanovenia § 150 ods. 4 (u nás ide o § 149 ods. 4 OZ) pôvodného českého obč. zák. bolo nasledovné: „Nedošlo-li do tří let od zániku společného jmění manželů k jeho vypořádání dohodou nebo nebyl-li do tří let od jeho zániku podán návrh na jeho vypořádání rozhodnutím soudu, platí ohledně movitých věcí, že se manželé vypořádali podle stavu, v jakém každý z nich věci ze společného jmění manželů pro potřebu svou, své rodiny a domácnosti výlučně jako vlastník užívá. O ostatních movitých věcech a o nemovitých věcech platí, že jsou v podílovém spoluvlastnictví a že podíly obou spoluvlastníků jsou stejné; totéž platí přiměřeně o ostatních majetkových právech, pohledávkách a závazcích manželům společných.“


Tento záver však vo vzťahu k dohode o vyporiadaní BSM nebol konečný a bol revidovaný ďalšími rozhodnutiami súdov.


Citované rozhodnutie bolo prekonané stanoviskom občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpjn 38/98 zo dňa 28.6.2000.


Podľa tohto stanoviska: "Byl-li tedy návrh na vklad vlastnického nebo jiného věcného práva do katastru nemovitostí podle dohody o vypořádání společného jmění manželů podán po uplynutí tří let od zániku společného jmění manželů, musí jej katastrální úřad, z důvodů výše uvedených, zamítnout (§ 5 odst. 1 písm. e/ a odst. 2, část věty za středníkem, zákona č. 265/1992 Sb.) srovnej usnesení Ústavního soudu České republiky ze dne 5. 7. 1996, sp. zn. II. ÚS 33/95.

Výjimku tvoří pouze případy, kdy návrh na vklad do katastru nemovitostí podle dohody o vypořádání společného jmění manželů byl podán sice po uplynutí tří let od zániku společného jmění manželů, ale v průběhu soudního řízení vedeného o vypořádání tohoto společného jmění zahájeného před uplynutím tří let od zániku společného jmění manželů, neboť nevyvratitelná domněnka podílového spoluvlastnictví bývalých manželů k vypořádávanému majetku nemohla, s ohledem na probíhající soudní řízení, nastat (§ 150 odst. 4 obč. zák.)."


Tento názor potvrdil aj Veľký senát Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 1038/2009 zo dňa 9.3.2011, "Mimosoudní dohodu o vypořádání zaniklého společného jmění manželů lze uzavřít i po uplynutí tří let od zániku společného jmění, probíhá-li soudní řízení o vypořádání tohoto společného jmění.“.


Na Slovensku zaujal rovnaký názor Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8 Sž 10/2007 zo dňa 17.10.2007, ako aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 341/09 zo dňa 1.10.2009.


V konaní pred Najvyšším súdom SR sp. zn. 8 Sž 10/2007 zo dňa 17.10.2007 (ZbNS 22/2008), bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu P. bolo manželstvo navrhovateľky právoplatne rozvedené dňom 27. novembra 2003. Týmto dňom zaniklo jej bezpodielové spoluvlastníctvo s bývalým manželom Róbertom A. Keďže navrhovateľka s bývalým manželom sa nedohodli o vyporiadaní ich BSM, navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie zaniknutého BSM na súd dňa 27. novembra 2006 (v tento deň bol návrh doručený súdu). Návrh navrhovateľka doplnila dňa 15. januára 2007 špecifikáciou hnuteľných vecí a nehnuteľnosti, ktoré majú byť v konaní vyporiadané. Navrhovateľka uzavrela dohodu o vyporiadaní zaniknutého BSM s vedľajším účastníkom dňa 11. januára 2007. Účastníci dohody si vyporiadali svoje zaniknuté BSM k nehnuteľnosti (bytu so súčasťami a príslušenstvom), ktorá pripadla do vlastníctva navrhovateľke v celosti a k hnuteľným veciam, ktoré pripadli v celosti odporcovi. Podpisy účastníkov dohody boli overené notárom dňa 24. januára 2007. Navrhovateľka dňa 26. januára 2007 podala návrh na vklad vlastníckeho práva Správe katastra v Poprade. Následne navrhovateľka doručila súdu podanie o späťvzatí návrhu na vyporiadanie BSM dňa 31. januára 2007 z dôvodu uzavretej mimosúdnej dohody. Uznesením Okresného súdu P. zo dňa 31. januára 2007 konanie o návrhu na vyporiadanie BSM súdom bolo zastavené na základe účinného späťvzatia návrhu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. februára 2007. Odporkyňa (katastrálny orgán) rozhodnutím zo dňa 27. februára 2007 návrh navrhovateľky na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá jej mala pripadnúť do vlastníctva z uzavretej dohody, zamietla. Odporkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu katastra nehnuteľností správnu žalobu na krajský súd, ktorý jej však nevyhovel a rozhodnutie katastra nehnuteľností potvrdil. Následne odporkyňa podala proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd SR zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu (katastrálneho orgánu) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny orgán je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.


Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie odôvodnil takto: „Ak Občiansky zákonník ustanovuje, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby (§ 149), v súlade s čl. 20 ods. 1 druhá veta ústavy by mal mať každý takýto vlastník k dispozícii uvedené druhy zákonnej ochrany vlastníckeho práva, prístup ku ktorým by sa mal súčasne uskutočňovať na nediskriminačnom základe (mutatis mutandis). V danej veci právo na vyporiadanie bezpodielového vlastníctva patrilo obom manželom. Ak chcel niektorý z nich potom, čo nedošlo k dohode, zabrániť tomu, aby k jeho vyporiadaniu došlo uplynutím doby podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, musel podľa tohto ustanovenia do troch rokov od jeho zániku podať návrh na jeho vyporiadanie súdom. Navrhovateľka túto požiadavku hmotného predpisu splnila.“


Ďalej Najvyšší súd uviedol: „Z doslovného výkladu zákonného ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v prekluzívnej trojročnej lehote možno vyporiadať zaniknuté BSM buď dohodou alebo podaním návrhu na vyporiadanie súdnou cestou. Dotknuté osoby majú možnosť v tejto prekluzívnej lehote si vybrať z týchto dvoch spôsobov vyporiadania BSM. Ktorákoľvek z týchto možností má za následok prerušenie behu hmotnoprávnej trojročnej lehoty a nenastane zákonná fikcia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ex lege. Pokiaľ nenastala zákonná fikcia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno brániť vlastníčke s nakladaním vlastníctva aj na prípadné uzavretie dohody o jeho vyporiadaní.

Navrhovateľka v zákonnej lehote prejavila svoj nesúhlas s prípadným vyporiadaním zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva zo zákona tým, že podala návrh na jeho vyporiadanie súdnou cestou. Prihliadnuc na túto skutočnosť, keď zabránila vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva zo zákona, majúc na zreteli, že zákon preferuje dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ako ústavou zaručenú a zákonom chránenú možnosť dispozície vlastníckeho práva, podľa právneho názoru odvolacieho súdu navrhovateľka mala možnosť uzavrieť platnú dohodu o vyporiadaní svojho zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva aj počas konania pred súdom o návrhu na vyporiadanie BSM, v ktorom riadne pokračovala až do uzavretia predmetnej dohody.“


Na záver teda možno zhrnúť, že manželia (bývalí manželia) môžu uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj po uplynutí troch rokov od zániku BSM (napr. rozvodom) za podmienky, že niektorý z manželov pred uplynutím tejto lehoty podal žalobu na vyporiadanie BSM na súd a konanie do dňa uzavretia dohody o vyporiadaní BSM ešte neskončilo.


Z citovaných rozhodnutí vyplýva aj to, akým spôsobom je potrebné postupovať v prípade, ak predmetom dohody o vyporiadaní BSM sú nehnuteľnosti. V tomto prípade musí byť dohody o vyporiadaní BSM písomná a takáto dohoda môže byť zavkladovaná do katastra nehnuteľností aj po uplynutí lehoty 3 rokov od zániku BSM. Pri podaní návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností je však vhodné preukázať katastrálnemu orgánu, že konanie na súde o vyporiadanie BSM trvá a neskončilo. Inak by kataster mohol vklad zamietnuť, pretože uplynula 3-ročná lehota na vyporiadanie BSM dohodou. Je teda vhodné katastru nehnuteľností predložiť listinu, ktorá preukazuje, že konanie o vyporiadanie BSM na súde stále prebieha (napr. predvolanie na pojednávanie, rozhodnutie o prerušení konania, ak súd prerušil konanie na účely uzavretia dohody o vyporiadaní BSM, prípadne potvrdenie súdu, že prebieha konanie o vyporiadanie BSM a pod.). Katastrálny orgán potom vklad dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností musí vykonať.





572 zobrazení

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše

Kedy je potrebné osvedčiť (overiť) podpis účastníka na zmluve je zakotvené v § 42 ods. 3 katastrálneho zákona. Osvedčenie podpisu znamená overenie, že ide o podpis konkrétnej osoby, spravidla identifi

K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) po jeho zániku (rozvodom, zrušením BSM za trvania manželstva atď.) môže dôjsť dohodou manželov (bývalých manželov), prípadne sú