• Maroš Uhaľ

Dovolanie

Aktualizace: 8. říj 2019

Dovolanie je upravené v § 419 až § 457 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Mimoriadny preto, že prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch určených v zákone, nie je ho možné podať kedykoľvek ako napr. odvolanie, ktoré je zásadne prípustné. Keďže súdne konanie u nás je dvojstupňové (súd prvej inštancie a odvolací súd), dovolanie ako prostriedok sledujúci začatie konania pred súdom na treťom stupni, t.j. pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, je možné uplatniť len v mimoriadnych prípadoch, ktoré sú výslovne určené v zákone. Dovolanie je teda na rozdiel od odvolania prípustné len vtedy, keď to zákon jednoznačne pripúšťa (§ 419 CSP).


Lehota na podanie dovolania je dvojmesačná. Došlo teda k predĺženiu tejto lehoty v prospech účastníkov sporu, pretože podľa pôvodného procesného predpisu, zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, bola lehota na podanie dovolania len jeden mesiac. Zároveň mala podľa pôvodného predpisu aj odlišnú dobu začiatku plynutia, pretože sa lehota počítala od právoplatnosti rozhodnutia, nie od jeho doručenia tej strane, ktorá dovolanie podáva. Preto už dnes pre určovanie dovolacej lehoty nie je rozhodujúca doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na súdnom rozhodnutí, ale je rozhodujúce, kedy rozhodnutie odvolacieho súdu prevzal, teda kedy bolo rozhodnutie strane sporu doručené. Nie je potrebné si preto vôbec všímať, kedy rozhodnutie prevzali ostatní účastníci a ani to, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rozhodujúce je to, kedy som rozhodnutie prevzal ja, ako účastník, ktorý chce podať dovolanie.


Keďže pri dovolaní je lehota určená podľa mesiacov (2 mesiace), končí sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (t.j. ide o deň prevzatia rozhodnutia odvolacieho súdu); ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca (§ 121 ods. 3 CSP). To značí, že ak som prevzal rozhodnutie dňa 20.9.2019, lehota na dovolanie začína plynúť dňom 20.9.2019 a končí uplynutím toho istého dňa o dva mesiace. Ak teda lehota začala plynúť dňa 20.9.2019, lehota na dovolanie uplynie dňa 20.11.2019. V tento deň postačí dovolanie podať na poštu, nemusí byť v ten istý deň aj doručené na príslušný súd. Pravdaže ho možno podať aj osobne priamo na súde, alebo elektronicky cez elektronickú schránku.


Špecifikom dovolania oproti iným opravným prostriedkom je to, že sa vždy podáva na súde prvej inštancie (teda spravidla na okresnom súde), aj keď sa ním napáda rozhodnutie súdu odvolacieho (spravidla krajského súdu). Aj keď sa však v lehote podá na odvolacom, alebo dovolacom súde, považuje sa za včas podané a tento súd ho postúpi súdu prvej inštancie. O dovolaní však vždy rozhoduje Najvyšší súd SR (§ 35 CSP).


Ďalším špecifikom dovolania je to, že účastník musí byť zastúpený advokátom a to už od počiatku, teda aj samotné dovolanie musí už spísať advokát (s výnimkami, ktoré sú uvedené v nasledujúcom citovanom rozhodnutí). Preto je vždy k dovolaniu potrebné pripojiť aj plnú moc advokáta. Na dovolacie konanie je potrebná nová plná moc, pretože plná moc pre advokáta v predchádzajúcom konaní zanikla s právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu. K povinnému právnemu zastúpeniu pri dovolaní Najvyšší súd SR v uznesení 3 Oboer 42/2017 zo dňa 26.4.2018 uviedol: „Skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania, čo má za následok odmietnutie dovolania podľa ust. § 447 písm. e/ Civilného sporového poriadku za predpokladu, že strana sporu bola o povinnosti byť zastúpená advokátom poučená v rozhodnutí odvolacieho súdu.“ Výnimka z povinného zastúpenia advokátom je možná. Ide o špecifické prípady, ktoré podrobne popisuje Najvyšší súd SR v tom istom rozhodnutí: „4. Nevyhnutnou procesnou podmienkou v dovolacom konaní je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Povinné právne zastúpenie je zakotvené v § 429 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť nemusí byť splnená, iba ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), alebo ak ide o dovolateľa v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku zastúpeného osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. c/ CSP). Splnenie výnimky uvedenej v ods. 2 ustanovenia § 429 CSP musí dovolateľ preukázať už v čase podania dovolania, najneskôr však do uplynutia lehoty na podanie dovolania.“ V tomto rozhodnutí zároveň Najvyšší súd SR rieši otázku toho, že dovolanie musí byť advokátom aj spísané, tento nemôže len prevziať zastúpenie po podaní dovolania, ak samotné dovolanie nespísal advokát. Zároveň nie je umožnené, aby dovolanie spísal advokátsky koncipient a to bez ohľadu nato, že je na tento úkon zastúpený advokátom: „7. Dovolanie bolo spísané advokátskym koncipientom, ktorý bol na tento úkon splnomocnený advokátom podľa § 16 ods. 2 zákona o advokácii. Podľa tohto ustanovenia môže pri jednotlivých úkonoch advokáta zastúpiť koncipient alebo iný zamestnanec advokáta. V tejto súvislosti sa však žiada len pre úplnosť uviesť, že podľa čl. 2 ods. 2 Uznesenia č. 14 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 7. novembra 2006 o pravidlách výkonu substitučného oprávnenia advokátskych koncipientov, advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (i keď uvedené uznesenie pre súdy nie je záväzné).

8. Dovolací súd odkazuje predovšetkým na to, že zákonodarca sa v ust. § 429 ods. 1 CSP neuspokojil len so stanovením povinného zastúpenia advokátom počas dovolacieho konania, ale zdôraznil aj podmienku, aby bolo dovolanie nielen advokátom spísané, ale aj podpísané (skutočnosť, že dovolanie bolo na hlavičkovom papieri advokáta, nie je v tomto prípade relevantná). Dovolací súd pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre podanie dovolania musí striktne vychádzať z ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa okrem povinného zastúpenia advokátom vyslovene vyžaduje, aby dovolanie bolo zároveň ním spísané a podpísané, pričom podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danej veci dovolanie nebolo spísané a podpísané advokátom, ako to jednoznačne vyplýva z písomného vyhotovenia dovolania doručeného súdu.“


Dôvody prípustnosti dovolania možno rozdeliť do dvoch okruhov, prvým sú vady procesného charakteru, nazývané tiež dôvody zmätočnosti súdneho rozhodnutia. Ide o také závažné procesné vady rozhodnutia, pre ktoré nemalo byť rozhodnutie vôbec vydané. Zákonodarca v § 420 CSP vymedzil najzávažnejšie vady rozhodnutia a konania, ktoré sú tak významné, že pripúšťajú zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu bez potreby uplatnenia iných námietok. V tomto sa prelamuje zásada nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí súdu a ich záväznosti. Vzhľadom nato, že ide o veľmi vážne pochybenia súdov, zákonodarca považoval za potrebné ponechať možnosť zrušenia takýchto vadných rozhodnutí (či vadného predchádzajúceho konania), aj keby riešenie iných napr. hmotnoprávnych otázok bolo v rozhodnutí správne.


"Podľa § 420 CSP, „Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces."


Písmeno a) nie je potrebné vysvetľovať, ide o prípad, keď súd o spore nemohol konať, pretože spor mal riešiť iný orgán. Druhým prípadom podľa písm. b) je stav, keď napr. súd koná so subjektom, ktorý nemá spôsobilosť na konanie (napr. úmrtie strany sporu, zánik právnickej osoby, označená strana nemá právnu subjektivitu, pretože ide o neexistujúci subjekt a pod.). Tretím prípadom podľa písm. c) je napr. konanie s maloletým (do 18 rokov), ktorý v konaní nie je ani zastúpený, alebo konanie s osobou obmedzenou v spôsobilosti na práva a povinnosti bez zástupcu. Písmeno d) v sebe skrýva dva dôvody a to jednak, ak sa prejedná totožná vec druhýkrát a pritom už o nej bolo raz právoplatne rozhodnuté (res iudicata). Druhý dôvod podľa tohto písmena je ten, ak sa rozhodne vo veci, o ktorej už prebieha iné, skôr začaté konanie (litispendencia). V obidvoch prípadoch musí ísť o totožné veci (totožnosť konania a totožnosť strán). Pod písmenom e) možno takisto nájsť dva dôvody, prvým je ten, ak rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený pre jeho zaujatosť. Druhý dôvod je nesprávne obsadený súd, t.j. vec mal napr. rozhodovať senát, ale rozhodol ju samosudca.


Posledný dôvod prípustnosti pre zmätočnosť, t.j. písmeno f) možno považovať pre prax za najčastejšie využiteľný, pretože sa v ňom skrýva veľký rozsah porušení procesných predpisov. Ide napríklad o prípad, keď sa strana sporu nedostaví na odvolacie pojednávanie pričom mu nebolo doručené ani predvolanie a na tomto pojednávaní odvolací súd rozhodne, ďalej zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe nových skutočností, na ktoré odvolací súd účastníka vopred neupozornil, nedoručenie vyjadrenia protistrany, z ktorého odvolací súd prevzal skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie, nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a pod. Preto možno považovať tento dôvod za najčastejšie uplatniteľný, pretože v rámci neho možno uplatniť veľké množstvo procesných vád konania a rozhodnutia, ktoré sa týkajú porušenia práv účastníka na spravodlivý proces.


Do druhého okruhu dôvodov prípustnosti dovolania už patrí len riešenie právnych otázok vymedzených v § 421 ods. 1 CSP. Tieto dôvody sa členia na tri a sú upravené v ustanovení § 421 ods. 1 písm a), b) a c) CSP. Predmetom riešenia môžu byť právne otázky hmotného, ale aj procesného práva, podmienkou je len to, aby to boli otázky právne, nie skutkové.


Podľa § 421 ods. 1 CSP, „Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.“


Písmeno a) znamená, že odvolací súd rozhodol inak, ako už v podobnej, či po právnej stránke zhodnej veci rozhodol predtým najvyšší súd. Pre účely dovolania je potrebné na toto iné rozhodnutie najvyššieho súdu poukázať (napr. uvedením čísla rozhodnutia, či uvedením jeho obsahu). Ide teda o rozpor medzi predchádzajúcim rozhodnutím najvyššieho súdu v inom spore a rozhodnutím odvolacieho súdu v účastníkovej veci. Rozhodnutie, na ktoré účastník poukáže by malo byť považované za ustálenú súdnu prax, ktorá je najvyšším súdom rešpektovaná. K tomu uviedol Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/42/2018 zo dňa 21.8.2018, „Ak dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku, potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť.“


Písmeno b) znamená, že ide o riešenie právnej otázky, ktorá ešte nebola na najvyššom súde vyriešená, teda odvolací súd nanovo rieši určitú právnu otázku. Otázka ešte nesmie byť vyriešená, ak by už v skutočnosti bola najvyšším súdom vyriešená, bez ohľadu nato, že o tom účastník nevie (nevie o rozhodnutí, ktoré právnu otázku vyriešilo), dovolanie podľa tohto písmena nebude prípustné. O takúto otázku išlo napríklad v konaní Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 13/2018 zo dňa 29.11.2018 (zverejnené v ZbNS vydanie 3, ročník 2019 str. 4), kde v uznesení najvyšší súd akceptoval dovolateľkou formulovanú právnu otázku ako takú, ktorá doposiaľ riešená pred Najvyšším súdom SR nebola. Zároveň však uviedol, že pre rozhodnutie nebola podstatná, otázku dokonca sám preformuloval vychádzajúc pritom z obsahu dovolania (nielen z doslovného znenia dovolateľkou naformulovanej právnej otázky) a odpovedal na ňu tak, že dovolaniu vyhovel a rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil.


Písmeno c) kryje dôvody, kde dovolací súd už aspoň dvakrát v rozhodnutí riešil určitú totožnú či podobnú právnu otázku, ale každý senát najvyššieho súdu o nej rozhodol inak. Ide o rozpor medzi aspoň dvoma rozhodnutiami dovolacieho súdu. V rámci tohto písmena je potrebné poukázať v dovolaní na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú medzi sebou v rozpore. V náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 708/17 zo dňa 27.3.2018 možno nájsť dôvody, pre ktoré Ústavný súd ČR zrušil rozhodnutie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania, kde dovolateľky uplatnili ako dôvod prípustnosti rozdielnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu.


Poukázanie na judikatúru Najvyššieho súdu podľa písmena a), s ktorou je dovolaním napadnuté rozhodnutie v rozpore, ako aj poukázanie na rozpornú judikatúru Najvyššieho súdu SR podľa písmena c) však nemusí byť výslovné aj s uvedením presnej spisovej značky, ak je zrejmé, na ktorú judikatúru sa dovolateľ odvoláva. Postačuje teda aj slovné označenie judikatúry, či jej záverov, z ktorých je zrejmé, o akú judikatúru a právnu otázku ide (uznesenie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 4974/2016 zo dňa 15.12.2016). „Z uvedeného plyne, že dovolatel je povinen vymezit přípustnost tak, že uvede, které ze čtyř kritérií v ustanovení § 237 o. s. ř. má za naplněné, přičemž je povinen danou právní otázku specifikovat takovým způsobem, aby z dovolání bylo patrno, kterou konkrétní právní otázku má dovolatel za dosud nevyřešenou dovolacím soudem nebo která právní otázka je dovolacím soudem rozhodována rozdílně (nejlépe s uvedením příslušné nejednotné judikatury). Pokud spatřuje dovolatel přípustnost dovolání v tom, že „dovolacím soudem vyřešená právní otázka má být posouzena jinak“, musí být z dovolání zřejmé, od kterého svého řešení otázky hmotného nebo procesního práva se má (podle mínění dovolatele) dovolací soud odchýlit. Dovolatel nedostojí své povinnosti vymezit jím tvrzenou přípustnost dovolání, jestliže pouze obecně uvede, že „se odvolací soud odchýlil od ustálené rozhodovací praxe dovolacího soudu“, aniž by odkázal na judikaturu dovolacího soudu, od které se měl podle jeho názoru odvolací soud při rozhodování odchýlit, a to alespoň slovním popisem, aniž by byl povinen uvádět spisové značky rozhodnutí (srov. nález Ústavního soudu ze dne 18. 12. 2014, sp. zn. IV. ÚS 1256/14).“ Zhodné závery možno nájsť v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 708/17 zo dňa 27.3.2018. Pre vymedzenie prípustnosti dovolania však v žiadnom prípade nepostačuje len citácia zákonných ustanovení, t.j. napr. citácia písmena, podľa ktorého dovolateľ uplatňuje prípustnosť dovolania.


Pokiaľ najvyšší súd zistí, že dovolanie nespĺňa podmienku prípustnosti, dovolanie odmietne a vôbec nedochádza k skúmaniu jeho dôvodov. To značí, že ak dovolanie nie je prípustné, súd už neskúma podstatu sporu. Ak však súd zistí, že dovolanie je z niektorého dôvodu prípustné, začne ho vecne skúmať, t.j. začne podrobne skúmať dôvody dovolania, teda či už procesné vady, alebo vady v riešení právnych otázok. Zároveň v rámci riešenia týchto otázok môže zaujať stanovisko aj k otázkam skutkovým, ak je ich potrebné riešiť v rámci uplatnených dôvodov dovolania. Preto je potrebné dôsledne odlišovať, čo značí prípustnosť dovolania a čo značia dovolacie dôvody. Aj keď dovolacie dôvody kopírujú dôvody jeho prípustnosti, k skúmaniu jednotlivých dôvodov dovolania dovolací súd pristupuje až vtedy, keď zistí, že je daná prípustnosť dovolania, t.j. keď je naplnený niektorý z dôvodov jeho prípustnosti podľa § 420, či § 421 ods. 1 CSP.

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše