Prepadný záloh

Prepadným zálohom sa rozumie dojednanie zabezpečenia v prospech veriteľa tak, že ak dlžník nesplní svoj dlh (napr. zo zmluvy o pôžičke) včas a riadne, stáva sa veriteľ bez ďalšieho vlastníkom veci. Zabezpečovacia zmluva, ktorá obsahuje takéto dojednanie, prípadne iná zmluva, ktorou priamo "prepadne" vlastníctvo k zálohu v prospech veriteľa (napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva a podobne) je absolútne neplatná. Zákaz dojednania prepadného zálohu je upravený priamo v zákone pri ustanoveniach o záložnom práve a zabezpečovacom prevode práva.

Záložnou zmluvou dá záložca (záložcom môže byť dlžník, prípadne tretia osoba, ktorá voči veriteľovi nie je v postavení dlžníka) do zálohu veriteľovi vec (napr. nehnuteľnosť) za tým účelom, že ak dlžník nezaplatí svoj záväzok (napr. pôžičku), veriteľ sa môže domôcť úhrady svojej pohľadávky cestou predaja tejto veci.

Veriteľ je oprávnený domôcť sa úhrady svojej pohľadávky len zákonom dovoleným spôsobom, čo pri zriadenom záložnom práve na veci dlžníka znamená, že sa môže uspokojiť predajom takejto veci na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, prípadne podľa zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (t.j. predajom veci na dražbe v rámci exekučného konania), prípadne iným v zmluve určeným spôsobom, ktorý zabezpečí konkurenciu záujemcov o nadobudnutie založenej veci, s čím je priamo spojený aj predpoklad získania čo najvyššieho výťažku z predaja veci (z kúpnej ceny za vec). V zmluve však nemôže byť dojednané, že na veriteľa pri nesplnení pohľadávky jednoducho prejde vlastníctvo k veci. Takýto postup je zakázaný ustanovením § 151j ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Podľa § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka, „Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.“

Oproti tomu pri zabezpečovacom prevode práva dlžník prevedie na veriteľa vlastnícke, či iné právo k veci už pri uzavretí zmluvy o zabezpečovacom prevode. Ak dôjde k prevodu vlastníctva, veriteľ je vlastníkom veci už od uzavretia takejto zmluvy, t.j. ak pôjde o nehnuteľnosť, tak bude ako vlastník zapísaný aj na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Treba však povedať, že toto vlastníctvo bude len dočasné, nie trvalé. Aj v tomto prípade si veriteľ nemôže vlastníctvo veci v prípade nezaplatenia dlhu ponechať, ale v prípade, ak svoj záväzok dlžník nezaplatí včas a riadne, môže veriteľ vec speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve, alebo dražbou ako pri záložnom práve. Toto speňaženie takisto musí prebiehať tak, aby bol dosiahnutý čo najvyšší výťažok z predaja veci.

Podľa § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, „Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.“

Otázka prepadného záloha bola riešená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a k dnešnému dňu už existuje ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu v otázke prepadného zálohu. Bohatou judikatúrou disponujú aj české súdy.

K prepadnému zálohu, teda k dojednaniu o „prepadnutí“ vlastníctva veci v prospech veriteľa, nemusí dôjsť priamo v zmluve o záložného práva, či v zmluve o zabezpečovacom prevode práva, ale aj v inej zmluve. K neplatnému dojednaniu o prepadnom zálohu môže dôjsť aj uzavretím kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, či inej prevodnej zmluvy. Typickým prípadom je aj uzavretie zmluvy o pôžičke, či už v ústnej, alebo písomnej podobe s následným podpisom prevodnej zmluvy (kúpnej, darovacej a pod.) napr. k nehnuteľnosti v prospech veriteľa ako nadobúdateľa s tým, že ak nedôjde k zaplateniu pôžičky v určitom dohodnutom čase, veriteľ  podá návrh na vklad a nechá si „zavkladovať“ do katastra nehnuteľností túto prevodnú zmluvu a teda svoje vlastníctvo k veci. Vždy však ide o neplatné dojednanie a aj ak veriteľ takto formálne (zápisom v katastri nehnuteľností) získa vlastníctvo, nikdy ho v skutočnosti nenadobudne a to bez ohľadu nato, že bude ako vlastník veci zapísaný v príslušnom registri (napr. v katastri nehnuteľností). Záložca, či dlžník, ktorý takto „prišiel" o vlastníctvo veci však musí žalovať veriteľa na príslušnom súde, že je vlastníkom veci, keďže k platnému prevodu nedošlo, pretože išlo o prepadný záloh. Samotný veriteľ takto nemôže nadobudnúť ani vlastníctvo veci vydržaním (napr. nehnuteľnosť po 10 rokoch od prevodu), teda nemôže v súdnom konaní s úspechom tvrdiť, že síce vec nadobudol neplatne (pretože išlo o prepadný záloh), ale bol dobromyseľný pri jej nadobudnutí. Veriteľ ako nadobúdateľ takto nadobudnutej veci totiž nikdy nebude dobromyseľný, keďže vedel, alebo mal vedieť, že dojednal neplatnú zmluvu, ktorá je v rozpore so zákazom prepadného zálohu. Ak by došlo k ďalšiemu prevodu veci (prípadne viacnásobnému prevodu), je potrebné vždy žalovať vlastníka zapísaného v katastri o určenie vlastníctva, prípadne ak nejde o nehnuteľnosť, tak posledného formálneho vlastníka veci s tým, že od počiatku (od neplatného „prepadnutia“ zálohu) sú všetky prevodné úkony absolútne neplatné a to bez ohľadu na ich počet, či typ.