„Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi (účastníkom) právneho vzťahu je jasné, čo je napr. predmetom zmluvy, ak to nie je poznateľné z jej textu.
Ak v zmluve o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bolo toto právo vymedzené tak, že je predávajúcemu ´ponechávané doživotne užívanie prevádzaných nehnuteľností v rozsahu, ako ich doposiaľ užíval´, ide o zmluvu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatnú.“
Konanie súdu sa viedlo na základe žaloby na zrušenie vecného bremena, ktoré bolo zriadené kúpnou a darovacou zmluvou v roku 1984. Vecné bremeno spočívalo v doživotnom a bezplatnom užívaní nehnuteľností žalovanou za peňažnú náhradu. Krajský súd ako súd odvolací zmenil rozsudok prvostupňového súdu a zamietol žalobu na zrušenie vecného bremena pre neplatnosť časti zmlúv, ktoré sa týkali vecného bremena. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie. Najvyšší súd dovolanie nepovažoval za opodstatnené a takto zdôvodnil svoje rozhodnutie (uvádzam podstatné časti):
„Požiadavka určitosti prejavu vôle v zmysle § 37 Obč. zák., na rozdiel od zrozumiteľnosti, ktorá sa týka jazykovej stránky prejavu, predstavuje určitosť obsahovú, to znamená, že neurčitý prejav je síce po stránke jazykovej zrozumiteľný, ale neistý je jeho obsah. Ak jednajúci nemal celkom určitú jednoznačne vyjadrenú vôľu, nemožno neurčitosť jeho prejavu odstrániť ani výkladom. Pokiaľ však bola jeho vôľa určitá a nepodarilo sa ju celkom určitým spôsobom vyjadriť, je možné neurčitosť prejavu spravidla odstrániť výkladom (§ 35 Obč. zák.). Nakoniec je neurčitý aj ten právny úkon, pokiaľ vec, ktorej sa týka, nie je dostatočne označená, nie je ju možné individualizovať. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná v listine, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je napr. predmetom zmluvy, ktorá musí byť písomná, ak to nie je poznateľné z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú zúčastnené na danom zmluvnom vzťahu. Odvolací súd správne považoval za neurčitú zmluvu v časti o zriadení vecného bremena vo vymedzení jeho obsahu – určitosti práv a povinností z vecného bremena vyplývajúcich. Neistá je pasáž určujúca užívanie nehnuteľností pre žalovanú ´v rozsahu, ako ich doposiaľ užívala´. Táto formulácia totiž neumožňuje s istotou vyložiť obmedzenie vlastníka nehnuteľností – v akom rozsahu má vlastník nehnuteľností strpieť ich užívanie a aké je tomuto zodpovedajúce oprávnenie žalovanej. Ak už bolo uvedené, možno neurčitosť prejavu, pokiaľ mal jednajúci celkom určitú vôľu, spravidla odstrániť výkladom. To značí, že je možné obsah právneho úkonu takto výkladom zistiť, avšak výkladom nemožno zmluvu dopĺňať. Výkladom teda nie je možné odstrániť zjavnú neurčitosť prejavu majúcu za následok neplatnosť právneho úkonu. Výkladom právneho úkonu v zmysle § 35 Obč. zák. je potrebné rozumieť predovšetkým jeho interpretáciu v zmysle gramatickom, logickom, systematickom a podobne – teda v rámci prejavu vôle tak, ako bol vyjadrený. Takto však nemožno vykladať, čo nebolo predpísanou formou vyjadrené, resp. čo bolo mienené, ale nevyjadrené. Vzhľadom k tomu nie je možné odvolaciemu súdu vytknúť, že mal výklad zmluvy zisťovať inými dôkazmi, pretože by sa nejednalo o zistenie obsahu zmluvy – jej výklad, ale pre zjavnú neurčitosť by takýto postup vlastne znamenal dopĺňanie obsahu zmluvy. Skutkové zistenie odvolacieho súdu ohľadne neurčitosti zmluvy v časti, týkajúcej sa zriadenia vecného bremena, je správne, odvolací súd ho urobil na základe vykonaného dokazovania (opakoval dôkaz zmluvou podľa § 213 ods. 2 O.s.ř.). Dokazovanie svedkami aj výpoveďami účastníkov by právny záver odvolacieho súdu v tomto smere nemohlo nijako ovplyvniť, pretože by sa zisťovalo to, čo v zmluve chýba, čo tam malo byť. Pritom sám uvedený nedostatok činí časť zmluvy, týkajúcu sa vecného bremena neplatnú, a to od počiatku. Právny záver odvolacieho súdu o neplatnosti tejto časti zmluvy podľa § 37 Obč. zák. je teda správny. Dovolanie žalobcu bolo preto podľa § 243 ods. 1 O.s.ř. zamietnuté.“