Podľa rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/41/2022-383 zo dňa 1.2.2023: "Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k budove so súpisným číslom 816 na parcele č. 663 na adrese Železničná 28, Sliač, ktorá budova je zapísaná na LV č. 1473, kat. úz. Rybáre, obec Sliač o výmere 130 m2 zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcela reg. C evidovaná na katastrálnej mape s parcelným č. 664 o výmere 936 m2 záhrada. Žalobca v žalobe uviedol, že k týmto nehnuteľnostiam je prístup cez asfaltovú komunikáciu, ktorá prechádza cez priľahlý pozemok parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 682/10 o výmere 610 m2 ostatná plocha, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. 1396, kat. úz. Rybáre, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodov, že:
a) prístup vlastníka stavby k svojim nehnuteľnostiam je možné zabezpečiť zmluvne,
b) pozemok žalovanej neústi na verejnú komunikáciu a žalobca v konaní nepreukázal oprávnenie prechádzať cez ďalšie pozemky súkromných vlastníkov až ku verejnej komunikácii,
c) nehnuteľnosť, ku ktorej žiada zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok žalovanej z dôvodu nerušeného zabezpečenia a realizácie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, neužíva v súlade s účelom určeným v kolaudačnom rozhodnutí, a teda v súlade so zákonom.
Keďže súd žalobu zamietol, zrušil aj neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/13/2020-93 zo dňa 17. 04. 2020 počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie.
Krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil z týchto dôvodov:
Podľa 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ("OZ"), ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Z vyššie citovaného ustanovenia 151o ods. 3 vyplýva teda skutočnosť, že na návrh vlastníka stavby môže súd zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok za splnenia troch podmienok, a to, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku, a zároveň prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Treťou podmienkou je, že neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Tieto skutočnosti okresný súd v konaní riadne nezistil.
Okresný súd v prvom rade mal za to, že prístup vlastníka stavby, teda žalobcu k svojim nehnuteľnostiam, je možné zabezpečiť zmluvne z toho dôvodu, že žalovaná ponúkla inkriminovanú časť pozemku, prípadne aj jeho väčšiu časť, na odpredaj žalobcovi. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľah[ého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastnłkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá, alebo, že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú náhradu. Vecné bremeno cesty podľa 1510 ods. 3 OZ možno zriadiť len za náhradu. Pokiaľ vlastník pozemku navrhol odpredaj časti pozemku, ktorá má slúžiť ako prístupová cesta vlastníkovi stavby za cenu, ktorá nie je obvyklou, nie je možné mať za to, že prístup vlastníka stavby k svojim nehnuteľnostiam je možné zabezpečiť zmluvne. Práve to, že sa vlastník stavby a vlastník pozemku na cene odpredaja a na rozsahu predmetu zmluvy nedohodli, bolo dôvodom pre podanie žaloby na okresný súd.
Odvolací súd sa nestotožnil ani so závermi okresného súdu v tom smere, že žalobe nie je možné vyhovieť z toho dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal oprávnenie prechádzať cez ďalšie pozemky súkromných vlastníkov až ku verejnej komunikácii, keďže pozemok žalovanej neústi na verejnú komunikáciu. Stavba žalobcu na parcele č. 663, ale najmä pozemok - záhrada parc. č. 664 (kat. úz. Rybáre) susedí s parcelou č. 682/10 vo vlastníctve žalovanej, ktorá susedí s parcelou č. 682/8 a 682/7, na ktorých sa nachádzajú tri obytné budovy a na ktorých je zriadená miestna komunikácia k obytným budovám na parcelách č. 682/2, 682/3 a 682/4. Žalobca mal zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam práve cez parcely č. 682/7 a 682/8 (a ďalej cez pozemok žalovanej parc. č. 682/10). Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu v odvolaní, že domáhať sa zriadenia vecného bremena práva prechodu možno len v prípade, ak osoba, ktorá vlastní sporný pozemok alebo ho užíva, znemožňuje prechod žalobcovi. Ak tento prechod táto osoba žalobcovi umožní, nemôže byť žaloba o zriadenie vecného bremena úspešná. V konaní nie je sporným, že vlastníci pozemku parc. č. 682/7 a 682/8 umožňujú žalobcovi právo prechodu cez tieto pozemky, túto skutočnosť žalovaná nepoprela, preto nie je dôvodné od žalobcu vyžadovať preukázanie oprávnenia prechádzať cez ďalšie pozemky súkromných vlastníkov až ku verejnej komunikácii.
Je zrejmá nesprávnosť v rozsudku okresného súdu v dôvodoch uvedených v bode 47 ods. 3, je jasné a zrejmé, že okresný súd žalobu zamietol (okrem iného), aj z dôvodu, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa žiada zriadiť vecné bremeno, žalobca neužíva v súlade s účelom určeným v kolaudačnom rozhodnutí, a teda ide len o zrejmú nesprávnosť, pokiaľ okresný súd uviedol slovné spojenie „užíva v súlade s účelom . . .“. Odvolací súd však nevrátil rozsudok okresnému súdu na opravu tohto rozhodnutia vzhľadom na tú skutočnosť, že rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom zrušený a túto nesprávnosť je možné napraviť iným spôsobom, a to novým rozhodnutím vo veci.
Odvolací súd sa však ani vecne nestotožňuje s týmto dôvodom zamietnutia žaloby, okrem toho, že podmienka kolaudácie predmetu zmluvy nie je sama o sebe nevyhnutnou podmienkou platnosti zmluvy o zriadení vecného bremena (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1664/2010 a sp. zn. 22Cdo/2186/2010), a teda ani podmienkou, pre nesplnenie ktorej by bolo možné zamietnuť žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok, okresný súd opomenul, že účel stavby je možné kedykoľvek zmeniť zákonom predpísanými spôsobmi. Ak bol v kolaudačnom rozhodnutí uvedený účel stavby ako rodinný dom a v súčasnosti sa užíva iným spôsobom, na iný účel, je táto skutočnosť na účely použitia ustanovenia 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka irelevantná. Súd totiž môže skúmať len oprávnenie užívať stavbu z pohľadu občianskeho práva, nie z pohľadu stavebného práva, prípadne iných predpisov verejného práva. Odvolací súd navyše poukazuje na ust. 43 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, v zmysle ktorého sú bytové budovy definované ako stavby, ktorých najmenej 1/2 podlahovej plochy je určená na bývanie; medzi bytové budovy patria bytové domy, rodinné domy a ostatné budovy na bývanie, napr. detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu je zrejmé, že v súdenej veci neobstojí ani jeden z dôvodov, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Úlohou okresného súdu bude preto ďalej v konaní skúmať, či prístup žalobcu k stavbe parc. č. 663 kat. úz. Rybáre, nie je možné zabezpečiť inak, napr. prechodom aj cez iný pozemok. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena je okrem iného tá skutočnosť, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe, si nemôže tento prístup zabezpečiť inak. Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je treba rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup cez jemu patriace pozemky, a to aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší. Ustanovenie § 151o ods. 3 OZ použitím pojmu „môže zriadiť” naznačuje, že súd nemá povinnosť vždy vecné bremeno zriadiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno však nemá iba vtedy, ak jeho zriadenie (pri naplnení ostatných predpokladov) by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno, musí súd zobrať do úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv. Zákon predpokladá zriadenie vecného bremena práva prechodu za odplatu. a to za primeranú cenu, ktorou je cena obvyklá, trhová, zákon neupravuje, čo treba považovať za primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, k tomu však odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 22Cdo/3247/2008, ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 22Cd0/2283/2013, 22Cd0/1075/2006, 22Cd0/844/2007 a ďalšie. Vyžaduje sa, aby cesta zriadená cez zaťažený pozemok bola len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby síce vyhovovala potreba vlastníka nehnuteľnej veci riadne ju užívať s nákladmi čo najmenšími, ale vlastník zaťaženého pozemku zriadením alebo užívaním nevyhnutnej cesty musí byť čo najmenej obťažovaný a jeho pozemok čo najmenej zasiahnutý.
Okresný súd je povinný v konečnom dôsledku skúmať, či zriadenie vecného bremena nemá za následok také obmedzenie vlastníckych práv žalovanej, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby. Ak by súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena v súdenej veci, vecné bremeno zriadi za primeranú náhradu.
Vzhľadom k tomu, že krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu vo veci samej, zrušil rozsudok aj vo výroku o zrušení neodkladného opatrenia č. k. 7C/13/202093 zo dňa 17. 04. 2020, keďže neodkladné opatrenie v ňom uvedené bolo nariadené do právoplatnosti rozsudku okresného súdu vo veci samej. keďže rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť z dôvodu jeho zrušenia odvolacím súdom, odpadol dôvod pre zrušenie neodkladného opatrenia vyššie uvedeným uznesením okresného súdu."