• Maroš Uhaľ

Prepadný záloh

Aktualizace: 15. zář 2018

Prepadným zálohom sa rozumie dojednanie zabezpečenia v prospech veriteľa tak, že ak dlžník nesplní svoj dlh (napr. zo zmluvy o pôžičke) včas a riadne, stáva sa veriteľ bez ďalšieho vlastníkom veci. Zabezpečovacia zmluva, ktorá obsahuje takéto dojednanie je absolútne neplatná. Zákaz dojednania prepadného zálohu je upravený priamo v zákone pri ustanoveniach o záložnom práve a zabezpečovacom prevode práva.


Záložnou zmluvou dá záložca (záložcom môže byť dlžník, prípadne tretia osoba, ktorá voči veriteľovi nie je v postavení dlžníka) do zálohu veriteľovi vec (napr. nehnuteľnosť) za tým účelom, že ak dlžník nezaplatí svoj záväzok (napr. pôžičku), veriteľ sa môže domôcť úhrady svojej pohľadávky cestou predaja tejto veci. Veriteľ je oprávnený domôcť sa úhrady svojej pohľadávky len zákonom dovoleným spôsobom, čo pri zriadenom záložnom práve na veci dlžníka znamená, že sa môže uspokojiť predajom takejto veci na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, prípadne podľa zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (t.j. predajom veci na dražbe v rámci exekučného konania), prípadne iným v zmluve určeným spôsobom, ktorý zabezpečí konkurenciu záujemcov o nadobudnutie založenej veci, s čím je priamo spojený aj predpoklad získania čo najvyššieho výťažku z predaja veci (z kúpnej ceny za vec). V zmluve však nemôže byť dojednané, že na veriteľa pri nesplnení pohľadávky jednoducho prejde vlastníctvo k veci. Takýto postup je zakázaný ustanovením § 151j ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.


Podľa § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka, „Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.“

Oproti tomu pri zabezpečovacom prevode práva dlžník prevedie na veriteľa vlastnícke, či iné právo k veci už pri uzavretí zmluvy o zabezpečovacom prevode. Ak dôjde k prevodu vlastníctva, veriteľ je vlastníkom veci už od uzavretia takejto zmluvy, t.j. ak pôjde o nehnuteľnosť, tak bude ako vlastník zapísaný aj na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Treba však povedať, že toto vlastníctvo bude len dočasné, nie trvalé. Aj v tomto prípade si veriteľ nemôže vlastníctvo veci v prípade nezaplatenia dlhu ponechať, ale v prípade, ak svoj záväzok dlžník nezaplatí včas a riadne, môže veriteľ vec speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve, alebo dražbou ako pri záložnom práve. Toto speňaženie takisto musí prebiehať tak, aby bol dosiahnutý čo najvyšší výťažok z predaja veci.

Podľa § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, „Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.“

Otázka prepadného záloha bol riešená v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.


Jedným z prvých rozhodnutí, v ktorom Najvyšší súd vyslovil neplatnosť dojednania o prepadnom zálohu bol rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 33/2005 zo dňa 28.4.2005. V tomto rozsudku Najvyšší súd uviedol: „Darovacia zmluva uzavretá za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky obdarovaného voči darcovi je neplatným právnym úkonom.“.


Neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie prepadného zálohu Najvyšší súd judikoval v rozhodnutí sp. zn. 2 MCdo 2/2006 zo dňa 1.11.2009, podľa ktorého „…kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá s cieľom, aby pohľadávka veriteľa bola v prípade, že nebude dlžníkom vyrovnaná, uspokojená tým, že na veriteľa prejde vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy (k prepadnej zálohe), je neplatná.“

Neplatnosť dojednania obdoby prepadného zálohu (môžeme toto dojednanie nazvať prepadnou zábezpekou) Najvyšší súd judikoval v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 48/2010 zo dňa 29.2.2012, kde vyslovil neplatnosť takéhoto dojednania v zmluve o zabezpečovacom prevode práva: „…v rozpore s ustanovením § 553 Občianskeho zákonníka je i také dojednanie, podľa ktorého sa veriteľ v prípade omeškania dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho (alebo na základe svojho jednostranného právneho úkonu) stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky, teda obdoba dojednania o tzv. prepadnom zálohu“.


Česká judikatúra zaujala vo veciach tzv. „prepadného zálohu“ (v češtine „propadná zástava“) zhodné závery.


Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2535/99 zo dňa 18.1.2001: I. Smlouva, jejímž skutečným smyslem je sjednání tzv. propadné zástavy (uspokojení pohledávky zástavního věřitele tím, že mu připadne zástava do vlastnictví), je v rozporu s účelem zástavního práva tak, jak jej stanoví zákon, a tedy pro rozpor s účelem zákona neplatná podle ustanovení § 39 obč. zák. II. Neplatná je také kupní smlouva, která byla uzavřena za tím účelem, aby pohledávka kupujícího zástavního věřitele byla uspokojena tím, že na něj přejde vlastnictví prodávajícího zástavního dlužníka, příp. majitele zástavy, k zástavě“

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 4378/2009 zo dňa 19.5.2011, „I. Za situace, kdy žalovaní stejného dne, kdy půjčili žalobcům finanční částku na dobu jednoho měsíce, uzavřeli i kupní smlouvu, dle níž mělo dojít k převodu vlastnického práva k nemovitostem ze žalobců na žalované až poté, co se žalobci ocitnou v prodlení s vrácením půjčky, jednalo se o tzv. propadnou zástavu, neboť smyslem a účelem kupní smlouvy nebyla koupě nemovitosti, ale splnění závazku ze smlouvy o půjčce převodem nemovitosti.“


Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 997/2012 zo dňa 30.7.2015, O tzv. propadnou zástavu ve smyslu ustanovení § 169 písm. e) obč. zák. se jedná tehdy, bylo-li v zástavní smlouvě nebo v dohodě o vypořádání dědictví, na základě kterých bylo zřízeno zástavní právo, popřípadě v samostatně uzavřené smlouvě (dohodě) ujednáno, že zajištěná pohledávka nebude uspokojena z výtěžku zpeněžení zástavy, ale tím, že zástava propadne zástavnímu věřiteli nebo že si zástavní věřitel ponechá zástavu za (v dohodě nebo smlouvě) určenou cenu.

Veľký senát Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp. zn. 31 Odo 495/2006 zo dňa 15.10.2008 konštatoval: „III. Smlouva o zajišťovacím převodu práva, která neobsahuje ujednání o tom, jak se smluvní strany vypořádají v případě, že dlužník zajištěnou pohledávku věřiteli řádně a včas neuhradí, je absolutně neplatná. Totéž platí, obsahuje-li uvedená smlouva v dotčeném směru pouze ujednání, podle kterého se věřitel při prodlení dlužníka s úhradou zajištěné pohledávky bez dalšího (nebo na základě jednostranného úkonu věřitele) stane trvalým vlastníkem převedeného majetku při současném zániku zajištěné pohledávky.


Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde k dojednaniu prepadného zálohu v zmluve o zriadení záložného práva, či v zmluve o zabezpečovacom prevode práva, pôjde o neplatné dojednanie a veriteľ nikdy nenadobudne vlastníctvo k takejto veci a to bez ohľadu nato, že bude ako vlastník veci zapísaný v príslušnom registri (napr. v katastri nehnuteľností). Záložca, či dlžník, ktorý takto „prišiel o vlastníctvo veci“ musí žalovať veriteľa na príslušnom súde, že je vlastníkom veci, keďže k platnému prevodu nedošlo, pretože išlo o prepadný záloh.

189 zobrazení

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše

Nerovnaké podiely pri vyporiadaní BSM

K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) po jeho zániku (rozvodom, zrušením BSM za trvania manželstva atď.) môže dôjsť dohodou manželov (bývalých manželov), prípadne sú