V českej judikatúre možno nájsť zaujímavé rozhodnutie, ktoré je podľa môjho názoru, plne použiteľné aj v slovenskej aplikačnej praxi.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 981/2001 zo dňa 11.12.2002, „Sama skutočnosť, že predávajúci v dobe uzavretia kúpnej zmluvy nebol ani vlastníkom predávanej veci ani nemal právo s ňou nakladať, nečiní zmluvu neplatnou, najmä keď účinnosť kúpnej zmluvy bola odložená na riadne nadobudnutie veci predávajúcim.“ V odôvodnení súd uviedol „Funkciou či zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu zabezpečil predmet kúpy – umožnil mu jeho nadobudnutie. Podľa citovaného ustanovenia na základe už uzavretej kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť zabezpečiť predmet kúpy a odovzdať ho kupujúcemu na prevzatie. Ak sa nedohodnú inak, nadobúda kupujúci vlastníctvo k predmetu kúpy nie okamihom uzavretia kúpnej zmluvy, ale až jej prevzatím, a v prípade veci nehnuteľnej vkladom do katastra nehnuteľností. V uvedených prípadoch teda prechodu vlastníctva predchádza uzavretie kúpnej zmluvy. Predávajúci tak v dobe uzavretia zmluvy nemusí byť jej vlastníkom, zaväzuje sa len, že ju kupujúcemu zabezpečí, resp. predá.“ Ďalej sa súd vyjadril „V dobe, keď bola sporná kúpna zmluva uzavretá, bolo reálne, že sa predávajúci stane vlastníkom predávaných nehnuteľností, a práve z toho dôvodu bola účinnosť tejto zmluvy viazaná na odkladaciu podmienku. Splnením tejto podmienky sa inak platná kúpna zmluva stala účinnou a následný vklad vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam celý ich predaj v súlade s právom legitímne zavŕšil. Ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov podľa § 39 ani podľa § 37 ods. 2 Obč. zák. na danú zmluvu nie je možné aplikovať, pretože neexistuje ustanovenie zákona, ktorému by sporná zmluva odporovala, ani nie je možné povedať, že by v dobe uzavretia zmluvy nemohol predávajúci podľa nej neskôr plniť.„
Z uvedeného vyplýva, že prevod veci, ktorú nevlastním, najmä ak účinnosť uzatváranej zmluvy posuniem do doby, keď už budem vlastníkom veci, nie je nemožný a nie je v rozpore so zásadou, že „nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám“, t.j. „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Nie je potom ani potrebné nadbytočne uzatvárať zmluvu o budúcej zmluve, ale je možné priamo uzavrieť kúpnu zmluvu s odkladacou podmienkou účinnosti zmluvy viazanou na nadobudnutie vlastníctva veci predávajúcim v budúcnosti.