Články a judikatúra

Súčasná česká súdna prax akceptuje znalecký posudok účastníka, ktorý spĺňa náležitosti ustanovenia § 127a o.s.ř. ako posudok rovnocenný so znaleckým posudkom zadováženým súdom a výsluch takejto osoby považuje za výsluch znalca. Smerodajným je v tomto smere rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 3928/2013 zo dňa 22.1.2014 (uverejnený pod č. 38/2014 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, část občanskoprávní a obchodní, ročník 2014, s. 582) podľa ktorého: „Ak znalecký po

Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prijatý v Slovenskej republike priniesol s účinnosťou od 1.7.2016 do sporového konania viacero zmien v oblasti dokazovania. Tieto zmeny sa týkajú aj znaleckého dokazovania v sporovom konaní. Jednou z podstatných noviniek je zakotvenie znaleckého posudku zabezpečeného stranou sporu mimo súdneho konania v systéme dôkazných prostriedkov. Tento stranou sporu zadovážený znalecký posudok sa podľa CSP nazýva „s

Do prijatia nového procesného predpisu zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku nebola na Slovensku upravená možnosť vyhotovenia znaleckého posudku účastníkom konania. Presnejšie, účastník síce mal možnosť dať vyhotoviť odborný posudok znalcovi, ale pre chýbajúcu procesnú úpravu takýto posudok nebol považovaný za znalecký posudok v súlade so zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ale len za listinný dôkaz. Dôsledkom bolo to, že ak sa v konaní ma

Vydedenie je špecifickým právnym úkonom v dedičskom práve, ktorého následkom je vylúčenie dedenia potomkami poručiteľa (poručiteľom je osoba, po ktorej sa má dediť). V prípade, ak sa poručiteľ z určitého dôvodu rozhodne zamedziť tomu, aby po ňom dedili jeho potomci, musí vykonať tento špecifický právny úkon, ktorým toto dedenie vylúči. Nestačí, že sa rozhodne zriadiť (vyhotoviť) závet, kde určí svojich budúcich dedičov, pretože potomkom (deti, deti detí atď.) svedčí si

Dedenie po poručiteľovi je možné zo závetu , alebo zo zákona . Dedenie zo zákona prichádza do úvahy, ak poručiteľom nebol spísaný závet, alebo je tento závet neplatný. Poručiteľom sa rozumie osoba, po ktorej sa dedí (t.j. osoba zomrelá). Dediť zo zákona možno aj čiastočne, teda vtedy, ak je závet sčasti neplatný, alebo sa týka len časti dedičstva. V tomto prípade sa časť dedičstva dedí zo závetu a časť podľa zákona. Zároveň však nesmie existovať (nesmie byť poručiteľom

K prepadnému zálohu často dochádza pri uzavretí kúpnej zmluvy, či inej prevodnej zmluvy. Veriteľa spravidla poskytne dlžníkovi pôžičku, alebo mu dlžník dlží peňažnú sumu z iného právneho dôvodu. K dojednaniu prepadného zálohu potom dochádza tým, že veriteľ požiada dlžníka o poskytnutie zálohu a to tak, že priamo uzavrú kúpnu zmluvu k predmetu zálohu, ktorou sa prevádza vlastníctvo veci na veriteľa. Ak pôjde o hnuteľnú vec (auto, nábytok, elektronika a pod.), ktorá nepodlieha