Články a judikatúra

Jedným z predpokladov pre nadobudnutie veci či práva vydržaním ( predpoklady vydržania ) je existencia oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu. Pre potreby preukázania oprávnenosti držby je potrebný nadobúdací titul. Tento nadobúdací titul tu musí byť pri vstupe do držby, aby bolo možné držbu považovať za oprávnenú. Nadobúdací titul nemusí existovať ku dňu, kedy vydržanie nadobudne účinnosť (uplynutím vydržacej doby), ale mal by existovať ku dňu vstupu do držby. Ak t

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ OZ “), okrem typických spôsobov nadobúdania vlastníctva k veci podľa § 132 OZ (napr. na základe zmluvných typov ako kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod., či na základe zákona – dedenie a pod.) upravuje aj špecifický spôsob získania vlastníctva k veci – vydržanie . Vydržanie je upravené v § 134 OZ. Ide o inštitút v minulosti aj v súčasnosti často využívaný a treba povedať, že aj často zneužívaný (najmä osvedčenia o

Jedným z častých právnych vzťahov uzatváraných ako medzi občanmi, tak aj medzi podnikateľmi, je návratné poskytnutie peňazí, alebo tiež pôžička. Osoba, ktorá poskytuje pôžičku sa nazýva veriteľ, osoba ju prijímajúca dlžník. Častokrát osoby vstupujúce do tohto právneho vzťahu nevedia, ustanoveniami akých predpisov sa má tento vzťah spravovať. Dochádza potom k tomu, že aj podnikatelia, aj keď sa ich vzťah má spravovať zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Ob

Záväzkovo-právne vzťahy medzi účastníkmi vznikajú na základe právnych úkonov a iných skutočností. Na základe právnych úkonov vznikajú aj zmluvy, respektíve zmluva ako taká je sama právnym úkonom. Z týchto dôvodov sú právne úkony veľmi dôležité, pretože z nich vznikajú pre účastníkov takéhoto úkonu (napr. zmluvy) práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky. Ak dôjde k sporu o to, aké práva a povinnosti pre strany zo zmluvy vyplývajú, je ešte predtým potrebné zistiť, či je

V rámci zmluvných vzťahov najmä medzi podnikateľmi, kde medzi nimi navzájom vznikajú peňažné pohľadávky, často dochádza, okrem zaplatenia týchto pohľadávok, aj k zániku týchto pohľadávok započítaním. Čo možno rozumieť pod započítaním je definované ako v zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (pre občianskoprávne vzťahy), tak aj v zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (pre obchodnoprávne vzťahy). Občiansky zákonník definuje základné princípy započítania v § 580 takto: „

V českej judikatúre možno nájsť zaujímavé rozhodnutie, ktoré je podľa môjho názoru, plne použiteľné aj v slovenskej aplikačnej praxi. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 981/2001 zo dňa 11.12.2002, „ Sama skutočnosť, že predávajúci v dobe uzavretia kúpnej zmluvy nebol ani vlastníkom predávanej veci ani nemal právo s ňou nakladať, nečiní zmluvu neplatnou, najmä keď účinnosť kúpnej zmluvy bola odložená na riadne nadobudnutie veci predávajúcim. “ V odôvodnení

Týmto článkom chcem poukázať na skutočnosť, že výkladom právneho úkonu (najmä písomného) nemožno dopĺňať do zmluvy chýbajúce ustanovenia či skutočnosti, ale len hľadať podstatu, či zmysel ustanovení, ktoré sú nepresne formulované. Vzhľadom nato, ak sú v písomnej zmluve zakotvené ustanovenia, ktoré sú natoľko neurčité, že ich neurčitosť či nezrozumiteľnosť nemožno odstrániť ani výkladom, nemožno za tým účelom v zmluve hľadať prejavy vôle, ktoré sa v nej objektívne nenac

V tomto článku chcem poukázať na tú skutočnosť, že z vecí patriacich do BSM sú vylúčené aj veci slúžiace výkonu povolania jedného z manželov. Riešenie tejto otázky v prípade zamestnaných manželov, ktorí vykonávajú prácu v pracovnom pomere a majú povolanie, k výkonu ktorých slúžia špecifické veci či nástroje, je zjavné. Napr. stolár potrebuje k práci drevo, nástroje na jeho opracovanie, murár potrebuje nástroje slúžiace k výkonu stavebnej činnosti, počítačový grafik poč

Aký majetok tvorí BSM je možné nájsť v § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Ustanovenie § 143 znie: „ V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedn

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo tiež BSM je špecifický typ spoluvlastníctva, pri ktorom na rozdiel od podielového spoluvlastníctva nie sú stanovené podiely jednotlivých spoluvlastníkov na veci. Z právnej stránky teda každý z manželov je vlastníkom celej veci v BSM. Praktickým dôsledkom takéhoto režimu je, že žiaden z manželov sa na veci v BSM napr. nemôže voči druhému manželovi dopustiť trestného činu krádeže, ak vec odníme z dispozície druhého manžela bez

V mnohých prípadoch sa účastníci sporových konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) domnievajú, že ak vlastnia majetok vo výlučnom vlastníctve (napr. byt, peniaze na účte a pod.), tak prírastky, úžitky, či príslušenstvo tohto majetku patrí do ich výlučného vlastníctva. V tomto smere sa účastníci konaní o vyporiadanie BSM mýlia. Prírastky, výnosy, či úžitky z majetku vo výlučnom vlastníctve aj čo len jedného z manželov totiž patria