Články a judikatúra

Doručovanie písomností zo strany súdu účastníkom, či iným osobám zúčastneným na konaní, je dôležitou súčasťou občianskeho súdneho konania. Súd môže zabezpečiť účasť účastníkov na súdnom pojednávaní len tak, že im doručí predvolanie na toto pojednávanie, rovnako sa to týka aj svedkov, či iných osôb. Takisto súd doručuje iné písomnosti, vrátane tých, ktoré patria medzi najvýznamnejšie ako je rozsudok, uznesenie, či platobný rozkaz. Len po doručení písomností začínajú plynúť leh

Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1290/2007 zo dňa 17.6.2008: „Zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku a ponecháva ich na úvahe súdu; vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy najmä tam, kde súd bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku. Tieto pochybnosti môžu byť určite vyvolané aj predložením listinného dôkazu – posudku znalca, vypracovaného mimo konania, avšak vž

V civilnom sporovom konaní rozhoduje súd na základe dôkazov, ktoré označia alebo predložia účastníci. Tieto dôkazy posudzuje súd, hodnotí ich a priraďuje im určitú dôkaznú hodnotu. Niektoré otázky však nevie posúdiť ani súd a potrebuje k tomu pomoc iného subjektu, odborníka, ktorý je zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uznaný za špecifický subjekt odlišný od súdu, účastníkov a svedkov a zároveň znalecký posudok podaný touto osobou je o

V predkladanom rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky vysvetľuje ako posudzovať priame a nepriame dôkazy, ako ich hodnotiť a najmä to, za akých okolností môžu nepriame dôkazy viesť k potvrdeniu dokazovanej skutočnosti. Na jednej strane ide o judikát, ktorý môže u niekoho vyvolať na tvári úsmev (podanie preháňadla jedným zo zamestnancov iným zamestnancom), na druhej strane veľmi podrobne a logicky vysvetľuje spôsob hodnotenia najmä nepriamych dôkazov, ktoré k nespornému preu

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 257/97: „Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Právny úkon je neurčitý (§ 37 ods. 2 ObčZ) vtedy, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ich nemožno preklenúť ani výkladom (§ 35 ods. 2 ObčZ).“ Predkladané rozhodn

Rozsah povinností zamestnanca pri prestoji na strane zamestnávateľa, ako aj hodnotenie výpovede svedka môžeme nájsť v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky z roku 2014 v pracovnoprávnom spore. Zároveň sa v tomto rozhodnutí súd vyjadruje aj tzv. negatívnej dôkaznej teórii (v skratke: nepreukazujem to, čo sa nestalo, ale len to, čo sa stalo). V spore išlo o to, že listom zo dňa 29.9.2011 žalovaný oznámil žalobcovi, že s ním s okamžitou platnosťou ruší pracovný po

Občianske súdne konanie pripúšťa, okrem rozhodovania rozsudkom či uznesením, aj rozhodovanie platobným rozkazom, čo predstavuje zrýchlenie konania a ide zároveň o skrátenú formu konania, lebo konanie sa nevedie na verejných pojednávaniach, ale súd rozhoduje takpovediac „od stola“. Takéto skrátené konanie v sebe nesie vyššie riziko porušenia práva toho účastníka, voči ktorému je vydávaný platobný rozkaz – teda dlžníka, pretože v takomto konaní má obmedzenú možnosť ochra

Dokazovanie v občianskom súdnom konaní sa vykonáva prostredníctvom dôkazných prostriedkov, z ktorých je možné zistiť skutočnosti potrebné pre rozhodnutie veci súdom. Zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ako základný procesný predpis upravujúci vedenie občianskeho súdneho konania, nevymedzuje vyčerpávajúco, čo môže byť dôkazným prostriedkom v konaní pred súdom. Vzhľadom nato, okrem príkladmo vymedzených dôkazných prostriedkov, môžu byť v občia

V súdnej praxi často dochádza k situáciám, keď v určitej veci medzi tými istými účastníkmi sa vedie viacero súdnych konaní, kde medzi týmito konaniami môže dôjsť k prelínaniu v tom, že predmetom sporu je totožná vec. Jednou z hlavných zásad Občianskeho súdneho konania je zásada „res iudicata“, t.j. prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Ak totiž o určitej veci medzi tými istými účastníkmi bolo vydané rozhodnutie vo veci samej, konanie skončilo rozsudkom, ktorým súd roz