Články a judikatúra

Vydedenie je špecifickým právnym úkonom v dedičskom práve, ktorého následkom je vylúčenie dedenia potomkami poručiteľa (poručiteľom je osoba, po ktorej sa má dediť). V prípade, ak sa poručiteľ z určitého dôvodu rozhodne zamedziť tomu, aby po ňom dedili jeho potomci, musí vykonať tento špecifický právny úkon, ktorým toto dedenie vylúči. Nestačí, že sa rozhodne zriadiť (vyhotoviť) závet, kde určí svojich budúcich dedičov, pretože potomkom (deti, deti detí atď.) svedčí si

Dedenie po poručiteľovi je možné zo závetu , alebo zo zákona . Dedenie zo zákona prichádza do úvahy, ak poručiteľom nebol spísaný závet, alebo je tento závet neplatný. Poručiteľom sa rozumie osoba, po ktorej sa dedí (t.j. osoba zomrelá). Dediť zo zákona možno aj čiastočne, teda vtedy, ak je závet sčasti neplatný, alebo sa týka len časti dedičstva. V tomto prípade sa časť dedičstva dedí zo závetu a časť podľa zákona. Zároveň však nesmie existovať (nesmie byť poručiteľom

K prepadnému zálohu často dochádza pri uzavretí kúpnej zmluvy, či inej prevodnej zmluvy. Veriteľa spravidla poskytne dlžníkovi pôžičku, alebo mu dlžník dlží peňažnú sumu z iného právneho dôvodu. K dojednaniu prepadného zálohu potom dochádza tým, že veriteľ požiada dlžníka o poskytnutie zálohu a to tak, že priamo uzavrú kúpnu zmluvu k predmetu zálohu, ktorou sa prevádza vlastníctvo veci na veriteľa. Ak pôjde o hnuteľnú vec (auto, nábytok, elektronika a pod.), ktorá nepodlieha

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 48/2010 zo dňa 29.2.2012: „ Nie je sporné, že v predmetnej právnej veci zamietnutie žaloby nemožno založiť na nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (§ 80 písm. c/ O.s.p.); v tejto spojitosti iba pre úplnosť možno pripomenúť aj opakovane v judikatúre prezentovaný záver, že ak súd zamieta žalobu na určeni

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2535/99 zo dňa 18.1.2001: I. Smlouva, jejímž skutečným smyslem je sjednání tzv. propadné zástavy (uspokojení pohledávky zástavního věřitele tím, že mu připadne zástava do vlastnictví), je v rozporu s účelem zástavního práva tak, jak jej stanoví zákon, a tedy pro rozpor s účelem zákona neplatná podle ustanovení § 39 obč. zák. II. Neplatná je také kupní smlouva, která byla uzavřena za tím účelem, aby pohledávka kupujícího zástav

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2012: „Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne). U simulovaného konania v ktorom absentuje vážnosť vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatn

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 102/1999 zo dňa 10.5.2000 (zverejnené aj v Soudní rozhledy, zväzok 8, ročník 2000, str. 236): Pokud účastníci uzavřeli simulovanou písemnou kupní smlouvu ohledně nemovitosti, kterou chtěli zastřít darování této nemovitosti, není disimulovaná darovací smlouva platná, pokud nebyla uzavřena písemně a z jejího znění není zřejmé, že šlo o darování. Z odôvodnenia: Odvolací soud potvrdil rozsudek soudu prvního stupně, jímž byla za

Prepadným zálohom sa rozumie dojednanie zabezpečenia v prospech veriteľa tak, že ak dlžník nesplní svoj dlh (napr. zo zmluvy o pôžičke) včas a riadne, stáva sa veriteľ bez ďalšieho vlastníkom veci.

Trh s nehnuteľnosťami sa po dlhšom čase stagnácie znova stabilizuje. V súčasnosti je možné ľahšie predať či kúpiť nehnuteľnosť, čo umožňujú aj nízke úrokové sadzby pri hypotekárnych úveroch. Pravdaže, pri predaji nehnuteľnosti je potrebné splniť si daňové povinnosti, najmä daňovú povinnosť na dani z príjmu. Keďže daň z príjmu nie je nízka, ľudia sa snažia túto povinnosť znížiť a to zákonnou, ale aj nezákonnou cestou. Je pravdou, že úspora môže byť výrazná, ale oplatí s

„Darovacia zmluva uzavretá za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky obdarovaného voči darcovi je neplatným právnym úkonom.“ Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 33/2005 zo dňa 28.4.2005. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej medzi ňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným. Uviedla, že darovaciu zmluvu uzavrela za účelom zabezpečenia (ručenia) dlhu z pôžičky poskytnutej žalovaným jej priateľ

Uzatváranie zmlúv, u ktorých jednou z ich charakteristík je ich odplatnosť, v sebe okrem dohody o ostatných podstatných náležitostiach zahŕňa aj dohodu o odplate, jej výške, spôsobe jej platenia atď. U takýchto zmlúv je spravidla určenie výšky odplaty aj podstatnou náležitosťou zmluvy, pričom v prípade, ak k dojednaniu odplaty (jej výšky) nedôjde, spôsobuje to potom neplatnosť zmluvy. Typickými prípadmi odplatných zmlúv sú kúpna zmluva (podľa zák. č. 40/1964 Zb. Občian

Tento český judikát rieši otázku uznania dlhu a vplyv tohto uznania jednak na premlčaciu dobu a na druhej strane na prenos dôkazného bremena v súdnom konaní v dôsledku toho, že pri uznaní dlhu obsahujúcom záväzok zaplatiť dlh dochádza v prípadnom súdnom konaní k prenosu dôkazného bremena na dlžníka – veriteľ nepreukazuje, že dlh existuje, ale dlžník preukazuje, že dlh neexistuje. Musím upozorniť nato, že v českej judikatúre zhodne panuje názor prezentovaný v tomto judikáte, s

Uvedeným rozhodnutím Ústavný súd ČR rozhodol, že boli porušené práva sťažovateľa podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd a zrušil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, pričom išlo o vec bagateľnú, kde odvolanie nebolo prípustné. Sťažovateľ (žalobca v prvostupňovom konaní) podal proti rozsudku prvostupňového súdu sťažnosť na Ústavný súd ČR. Práva zakotvené Listinou základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) sú v plnej miere upla

Ďalšou z predpokladov vydržania je existencia oprávnenej držby počas zákonom stanovenej minimálnej vydržacej doby (pri nehnuteľnostiach ide o dobu 10 rokov, pri hnuteľných veciach ide o dobu 3 roky). Oprávnená držba predpokladá: a) vôľu nakladať s vecou ako vlastnou, b) faktické ovládanie veci, c) dobrú vieru, že mi vec či právo patrí so zreteľom na všetky okolnosti, čo zahŕňa aj ospravedlniteľnosť omylu (skutkového či právneho) a d) existenciu nadobúdacieho titulu. O nadobúd

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“), zaniká rozvodom manželstva, prípadne môže byť zrušené súdom. Po zániku tohto inštitútu je potrebné ho vyporiadať. Vyporiadanie môže byť v zmysle § 149 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vykonané dohodou manželov (do troch rokov od zániku BSM), alebo rozhodnutím súdu na základe návrhu niektorého z manželov. Zákon neustanovuje, akým spôsobom sa má bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporia

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je aj vec, ktorú jeden z manželov nadobudol za trvania manželstva výlučne vlastným pričinením v dobe, kedy bol druhý z manželov vo výkone trestu odňatia slobody. Preto takáto vec nie je cudzou vecou, ktorá by bola spôsobilým predmetom krádeže, spáchanej druhým manželom. Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici bol obžalovaný vinný, okrem iných skutkov, aj z trestného činu krádeže z dôvodu, že v čase, keď jeho manželka odišla do prá

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 292/2005 zo dňa 27.3.2007: „Ak obsahuje zmluva o budúcej zmluve dojednanie obidvoch zmluvných strán o cene v budúcnosti prevádzaných pozemkov aj o tom, akým spôsobom budúci kupujúci túto cenu zaplatí, možno z existencie takéhoto dojednania odvodiť rovnako vôľu budúceho kupujúceho v budúcnosti pozemky od budúceho predávajúceho odkúpiť, teda uzavrieť s ním kúpnu zmluvu. Pokiaľ by totiž budúci kupujúci v dobe uzavretia zmluvy pod

Zásada, že pri oceňovaní vecí, ktoré patria do vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva, sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ale z jej ceny v dobe, keď sa vykonáva vyporiadanie, platí v prípade, že ide o vec, ktorú užíval na základe dohody ten účastník, ktorému je prikazovaná, alebo ju užívali obidvaja a nedošlo k jej nadmernému, mimoriadnemu opotrebeniu či poškodeniu.“ Prvostupňový súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manže

Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.4.2005: "Základním principem výkladu smluv je priorita výkladu, který nezakládá neplatnost smlouvy, před takovým výkladem, který neplatnost smlouvy zakládá, jsou-li možné oba výklady. Je tak vyjádřen a podporován princip autonomie smluvních stran, povaha soukromého práva a s tím spojená společenská a hospodářská funkce smlouvy. Není ústavně konformní a je v rozporu s principy právního státu taková praxe, kdy obecn

„Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi (účastníkom) právneho vzťahu je jasné, čo je napr. predmetom zmluvy, ak to nie je poznateľné z jej textu. Ak v zmluve o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bolo toto právo vymedzené tak, že je predávajúcemu ´ponechávané doživotne užívanie prevádzaných nehnuteľností v rozsahu, ako